Dnes je Deň ľudovej rozprávky

Dnes je Deň ľudovej rozprávky

Dnes je 16. marec. Deň, keď sa narodil Pavol Dobšinský„Deň ľudovej rozprávky“.

Je asi málo kníh… však čosi vieme z nich…(M. Žbirka)

Dobrých kníh nikdy nie je dosť a rozprávok tiež.

Ľudová rozprávka

Ľudová rozprávka má v sebe veľké tajomno a nádych strašidelnosti. Najmä tie, ktoré sa podarilo počas života zozbierať Pavlovi Dobšinskému.
Ako uvádza vo svojom príspevku Gemerské osvetové stredisko, zapísal ich neúrekom:

 

 

Čo je to ľudová rozprávka?

Pri otázke „Čo je to ľudová rozprávka“ mi skrsne v hlave niekoľko vecí súčasne.

Poučka

Prvá mi napadne poučka z Čítanky pre 2. ročník základnej školy, keďže s ňou pracujem a je prvým vysvetlením rozprávky, s ktorým oboznamujem svojich žiakov.

Rozprávka

Rozprávka je vymyslený príbeh. V rozprávke sú opísané aj nadprirodzené (neskutočné) veci tak, ako keby boli skutočné. Preto v rozprávke môžu zvieratá aj veci rozprávať.
(Čítanka pre 2. ročník ZŠ,Autor: M. Nosáľová – A. Hirková – E. Dienerová AITEC)

Pojem ľudová je tu však priradený k piesni:

V ľudovej piesni sú spojené slová a jednoduchá melódia. V ľudových piesňach vyjadrovali ľudia svoje pocity, nálady a myšlienky. Spievali si ich pri rôznych príležitostiach (pri práci, pri tanci…). Dodnes sa zachovali preto, že ich spievali starší ľudia mladším – stali sa súčasťou nášho folklóru.
(Čítanka pre 2. ročník ZŠ,Autor: M. Nosáľová – A. Hirková – E. Dienerová AITEC)

Aby som to deťom uľahčila, spájam im slovo ľudová so slovami: nepoznáme jej autora.

Humor Radošinského naivného divadla

Ako druhá odpoveď mi napadne replika z nahrávky Radošinského naivného divadla, ktorých humor som v mladosti dookola počúvala ešte na LP – platniach:

-Mamička, tak toto sú tí zbojníci. Bože, aké krásne kroje majú.
-Nééchytaj, prepotíš! A to nie je tvoje, áno! To, to , to je ľudové. Čo by povedal taký Ľudo, keby videl?

Rozprávka pre deti

Rozprávka pre deti je treťou z vecí, čo mi skrsne v hlave.
Jej prínos do nášho života, života našich detí a pri jej čítaní aj prínos do života samotných rodičov. Pre mňa obrovský vnútorný prínos aj samotná tvorba rozprávok pre deti, keď sa ponorím do vlastnej fantázie a čias vlastného detstva, či detstva mojich detí…

Pavol Dobšinský

Pavol Dobšinský – bol veľmi významným predstaviteľom štúrovskej generácie, prekladateľom svetovej literatúry, ale hlavne zanieteným zberateľom ľudovej slovesnosti. Po celý život zbieral povesti, piesne, príslovia, porekadlá, hádanky, hry, obyčaje, a povery. V tých časoch však boli určené pre dospelých. Pavol Dobšinský ich upravil a prispôsobil chápaniu detského čitateľa. Neskôr v spolupráci s A. H. Škultétym ich vydal ako Prostonárodné slovenské povesti. Dnes tvoria hlavnú zložku slovenského folklóru.

Rodák

Je to rodák zo Slavošoviec, ktorý študoval na gymnáziu v Rožňave a Miškovci, a lýceu v Levoči. Pôsobil v Revúcej, Rožňavskom Bystrom, Banskej Štiavnici a Drienčanoch. 

Vydavateľ

Vydával časopisy Holubica a Sokol, recenzoval almanachy Concordiu a Lipu a nemalou mierou sa zalúžil aj o vydávanie tvorby Jána Bottu, Janka Čajaka aj Ľudovíta Kubányho.

Deň ľudovej rozprávky

Deň ľudovej rozprávky bol vyhlásený v roku 2008 na počesť 180. výročia narodenia Pavla Dobšinského (16. marca 1828). 
Práve jemu a ľudovej rozprávke ako takej je zasvätený právom. 

 

 

 

 

Mohlo by vás zaujímať

Keď stratí človek človeka

Keď stratí človek človeka Keď stratí človek človeka pomaly, ticho, nebadane, alebo prudko, nečakane… zlomí sa pevný konár v jeho hlave.Čítať viac
Tvorba webstránok