Dnes je Deň ľudovej rozprávky

Dnes je Deň ľudovej rozprávky

Dnes je 16. marec. Deň, keď sa narodil Pavol Dobšinský„Deň ľudovej rozprávky“.

Je asi málo kníh… však čosi vieme z nich…(M. Žbirka)

Dobrých kníh nikdy nie je dosť a rozprávok tiež.

Ľudová rozprávka

Ľudová rozprávka má v sebe veľké tajomno a nádych strašidelnosti. Najmä tie, ktoré sa podarilo počas života zozbierať Pavlovi Dobšinskému.
Ako uvádza vo svojom príspevku Gemerské osvetové stredisko, zapísal ich neúrekom:

 

 

Čo je to ľudová rozprávka?

Pri otázke „Čo je to ľudová rozprávka“ mi skrsne v hlave niekoľko vecí súčasne.

Poučka

Prvá mi napadne poučka z Čítanky pre 2. ročník základnej školy, keďže s ňou pracujem a je prvým vysvetlením rozprávky, s ktorým oboznamujem svojich žiakov.

Rozprávka

Rozprávka je vymyslený príbeh. V rozprávke sú opísané aj nadprirodzené (neskutočné) veci tak, ako keby boli skutočné. Preto v rozprávke môžu zvieratá aj veci rozprávať.
(Čítanka pre 2. ročník ZŠ,Autor: M. Nosáľová – A. Hirková – E. Dienerová AITEC)

Pojem ľudová je tu však priradený k piesni:

V ľudovej piesni sú spojené slová a jednoduchá melódia. V ľudových piesňach vyjadrovali ľudia svoje pocity, nálady a myšlienky. Spievali si ich pri rôznych príležitostiach (pri práci, pri tanci…). Dodnes sa zachovali preto, že ich spievali starší ľudia mladším – stali sa súčasťou nášho folklóru.
(Čítanka pre 2. ročník ZŠ,Autor: M. Nosáľová – A. Hirková – E. Dienerová AITEC)

Aby som to deťom uľahčila, spájam im slovo ľudová so slovami: nepoznáme jej autora.

Humor Radošinského naivného divadla

Ako druhá odpoveď mi napadne replika z nahrávky Radošinského naivného divadla, ktorých humor som v mladosti dookola počúvala ešte na LP – platniach:

-Mamička, tak toto sú tí zbojníci. Bože, aké krásne kroje majú.
-Nééchytaj, prepotíš! A to nie je tvoje, áno! To, to , to je ľudové. Čo by povedal taký Ľudo, keby videl?

Rozprávka pre deti

Rozprávka pre deti je treťou z vecí, čo mi skrsne v hlave.
Jej prínos do nášho života, života našich detí a pri jej čítaní aj prínos do života samotných rodičov. Pre mňa obrovský vnútorný prínos aj samotná tvorba rozprávok pre deti, keď sa ponorím do vlastnej fantázie a čias vlastného detstva, či detstva mojich detí…

Pavol Dobšinský

Pavol Dobšinský – bol veľmi významným predstaviteľom štúrovskej generácie, prekladateľom svetovej literatúry, ale hlavne zanieteným zberateľom ľudovej slovesnosti. Po celý život zbieral povesti, piesne, príslovia, porekadlá, hádanky, hry, obyčaje, a povery. V tých časoch však boli určené pre dospelých. Pavol Dobšinský ich upravil a prispôsobil chápaniu detského čitateľa. Neskôr v spolupráci s A. H. Škultétym ich vydal ako Prostonárodné slovenské povesti. Dnes tvoria hlavnú zložku slovenského folklóru.

Rodák

Je to rodák zo Slavošoviec, ktorý študoval na gymnáziu v Rožňave a Miškovci, a lýceu v Levoči. Pôsobil v Revúcej, Rožňavskom Bystrom, Banskej Štiavnici a Drienčanoch. 

Vydavateľ

Vydával časopisy Holubica a Sokol, recenzoval almanachy Concordiu a Lipu a nemalou mierou sa zalúžil aj o vydávanie tvorby Jána Bottu, Janka Čajaka aj Ľudovíta Kubányho.

Deň ľudovej rozprávky

Deň ľudovej rozprávky bol vyhlásený v roku 2008 na počesť 180. výročia narodenia Pavla Dobšinského (16. marca 1828). 
Práve jemu a ľudovej rozprávke ako takej je zasvätený právom. 

 

 

 

 

Mohlo by vás zaujímať

Tvorba webstránok