Dnes je Deň ľudovej rozprávky
Dnes je 16. marec. Deň, keď sa narodil Pavol Dobšinský – „Deň ľudovej rozprávky“.
Je asi málo kníh… však čosi vieme z nich…(M. Žbirka)
Dobrých kníh nikdy nie je dosť a rozprávok tiež.
Ľudová rozprávka
Ľudová rozprávka má v sebe veľké tajomno a nádych strašidelnosti. Najmä tie, ktoré sa podarilo počas života zozbierať Pavlovi Dobšinskému.
Ako uvádza vo svojom príspevku Gemerské osvetové stredisko, zapísal ich neúrekom:
Čo je to ľudová rozprávka?
Pri otázke „Čo je to ľudová rozprávka“ mi skrsne v hlave niekoľko vecí súčasne.
Poučka
Prvá mi napadne poučka z Čítanky pre 2. ročník základnej školy, keďže s ňou pracujem a je prvým vysvetlením rozprávky, s ktorým oboznamujem svojich žiakov.
Rozprávka
Rozprávka je vymyslený príbeh. V rozprávke sú opísané aj nadprirodzené (neskutočné) veci tak, ako keby boli skutočné. Preto v rozprávke môžu zvieratá aj veci rozprávať.
(Čítanka pre 2. ročník ZŠ,Autor: M. Nosáľová – A. Hirková – E. Dienerová AITEC)
Pojem ľudová je tu však priradený k piesni:
V ľudovej piesni sú spojené slová a jednoduchá melódia. V ľudových piesňach vyjadrovali ľudia svoje pocity, nálady a myšlienky. Spievali si ich pri rôznych príležitostiach (pri práci, pri tanci…). Dodnes sa zachovali preto, že ich spievali starší ľudia mladším – stali sa súčasťou nášho folklóru.
(Čítanka pre 2. ročník ZŠ,Autor: M. Nosáľová – A. Hirková – E. Dienerová AITEC)
Aby som to deťom uľahčila, spájam im slovo ľudová so slovami: nepoznáme jej autora.
Humor Radošinského naivného divadla
Ako druhá odpoveď mi napadne replika z nahrávky Radošinského naivného divadla, ktorých humor som v mladosti dookola počúvala ešte na LP – platniach:
-Mamička, tak toto sú tí zbojníci. Bože, aké krásne kroje majú.
-Nééchytaj, prepotíš! A to nie je tvoje, áno! To, to , to je ľudové. Čo by povedal taký Ľudo, keby videl?
Rozprávka pre deti
Rozprávka pre deti je treťou z vecí, čo mi skrsne v hlave.
Jej prínos do nášho života, života našich detí a pri jej čítaní aj prínos do života samotných rodičov. Pre mňa má obrovský vnútorný prínos aj samotná tvorba rozprávok pre deti, keď sa ponorím do vlastnej fantázie a čias vlastného detstva, či detstva mojich detí…
Pavol Dobšinský
Pavol Dobšinský – bol veľmi významným predstaviteľom štúrovskej generácie, prekladateľom svetovej literatúry, ale hlavne zanieteným zberateľom ľudovej slovesnosti. Po celý život zbieral povesti, piesne, príslovia, porekadlá, hádanky, hry, obyčaje, a povery. V tých časoch však boli určené pre dospelých. Pavol Dobšinský ich upravil a prispôsobil chápaniu detského čitateľa. Neskôr v spolupráci s A. H. Škultétym ich vydal ako Prostonárodné slovenské povesti. Dnes tvoria hlavnú zložku slovenského folklóru.
Rodák
Je to rodák zo Slavošoviec, ktorý študoval na gymnáziu v Rožňave a Miškovci, a lýceu v Levoči. Pôsobil v Revúcej, Rožňavskom Bystrom, Banskej Štiavnici a Drienčanoch.
Vydavateľ
Vydával časopisy Holubica a Sokol, recenzoval almanachy Concordiu a Lipu a nemalou mierou sa zalúžil aj o vydávanie tvorby Jána Bottu, Janka Čajaka aj Ľudovíta Kubányho.
Deň ľudovej rozprávky
Deň ľudovej rozprávky bol vyhlásený v roku 2008 na počesť 180. výročia narodenia Pavla Dobšinského (16. marca 1828).
Práve jemu a ľudovej rozprávke ako takej je zasvätený právom.
