V kruhu života
Krútime sa v kruhu všetci od mala,
krútime sa stále a stále dokola…
Najprv mame vôkol nôh, aj na kolotoči spolu.
Roztočíme „mlynské kolo“ a spadneme celkom dolu.
Aj v škole, keď sa báseň učíme,
„kolo guľaté“ na papier kreslíme.
Potom naberieme rýchlosť s kolesami bicykla.
„Len dávaj pozor!“ Aj tak som nie raz spadla.
Kruhy – náušnice, poškodené platne, neutíchajúce hodiny…
Tvoje oči, mince vo fontánach, i spojené kruhy rodiny.
Tisíce farebných voňavých čerstvých kvetov,
zaliali sme do plastového kruhu z ornamentov.
Na pamiatku našich osamelých smutných duší,
položme tie kvety na hrob, nech nás plač nedusí…
Kruhové koruny z tŕnia, zo zlata, či kruhy v okovách…
Všetkých troch by sa snáď mal človek naozaj báť.
Kruhy v obilí. Z obilia kruhové koláčiky za okrúhlym stolom.
Kruhový medailón s fotkou zahodíš – čo ma už po ňom…
Pozerám na okrúhly Mesiac na mojich obrazoch,
spomínam, snívam a občas do kruhu blúdim v snoch.
Krásny je protiklad bieleho kruhu na čiernom nebi.
Kto ešte stále vládze riešiť, čo by bolo, keby…?
Tak cez umenie pozerám na svet z iného pohľadu
a kruhy života sa pomaly menia na dokonalú špirálu…