Občas chýba len málo…
Občas mi chýba ku šťastiu len málo:
– chvíľa, keď poviem si „to za to stálo“.
Občas mám zas všetkého príliš málo,
lásky, času, dôvery, peňazí, inšpirácie…
a zdá sa, že nenájdem nič, čo by zaujalo.
Občas mi chýba k životu len málo:
– chvíľa, keď ma malé dieťa objímalo.
Občas si prajem vrátiť sa na mólo,
behať bosá v tráve, naháňať motýle…
a viem, že to všetko tu už dávno bolo.
Občas mi chýba k radosti len málo:
– chvíľa, keď opravím, čo sa polámalo.
Občas vidím, ako uspelo, čo trénovalo,
za sny, nové méty, lepší zajtrajšok…
a nedbajúc na bolesť ďalej ťažko drelo.
Občas mi chýba ticho, aby sa dobre spalo:
– bez hluku áut, myšlienok, všetkého čo sklamalo.
Občas chcem počuť hluk veľkomesta „mojeho“,
túlať sa uličkami, stretávať známe tváre
a spomínať na časy, keď bolo stále veselo.
Občas mi chýba len málo a občas mám zas „namále“…
