Ako som prvýkrát robila výstavu mojich obrazov?
Po prvýkrát je to vždy trochu náročnejšie. Predstavu o tom, ako sa to robí, som zhruba mala…
Jeden by si myslel, že robiť výstavu nie je žiaden kumšt. Povešať pár obrazov, to je za chvíľu.
Zdanie klame
Zdanie klame. Pokiaľ vám výstavu nerobí galéria, ktorej za vynaloženú námahu primerane zaplatíte, je to kopec práce.
Obrazy
Obrazy sú tá hlavná vec. Je potrebné maľovať dostatočne často alebo dlho, aby ste nazbierali čo najviac obrazov. Nemal by to byť v žiadnom prípade cieľ na úkor výtvoru. Ja tvorím, lebo sa mi chce a aj pre pocity, ktoré mi proces maľovania a kreslenia prináša. A prvýkrát som o výstave začala premýšľať až vtedy, keď som dostala ponuku a obrazy už nebolo kam dávať.
Nuž, chcelo by to ateliér…
Prvýkrát
Prvýkrát som maľovala takto intenzívne. Aj predtým som síce relaxovala so štetcom v ruke, ale nie často. Rada totiž robím veľa rôznych vecí.
Viac ako pol roka je kreslenie a maľovanie moja každodenná chvíľa oddychu. Niekedy chvíľa, inokedy celé hodiny tvorby. Až som mala pocit, že je to závislosť na endorfínoch, ktoré sa pri tejto činnosti uvoľňujú a pomáha mi to cítiť sa trošku lepšie.
Maľujem všetko.
Maľujem skoro všetko: myšlienky, pocity, spomienky, realitu i sny…
Najprv som robila len malé obrázky, aby som vládala a opäť sa rozkreslila.
Používam olejový pastel, ktorý som po čase začala dopĺňať akrylovými farbami. Hviezdy bielou a postavy, zvieratá, stromy i budovy čiernou. Keď sa minula, dokúpila som perleťovú čiernu (leskne sa do sivo-strieborna) a s ňou sa viac zaoberám detailmi. Stále som sa zameriavala na siluety.
Čierna silueta
Čierna silueta na farebnom pozadí je to, podľa čoho ma spoznáte. Časom, a tiež, keď som sa cítila lepšie, som čiernu vymenila za modrú alebo inú farbu. Stále sa však k siluete vraciam. Maľovať takto je pre mňa jednoduchšie a menej unavujúce.
Ďalšie farby
Postupne som si dokupovala ďalšie a ďalšie akrylové farby. Najprv v malom, neskôr aj väčšie balenia. Pribudlo pouring medium na zlievanie farieb, zlatá, strieborná, modrá perleťová, ale aj v tme svietiaca farba… a už to šlo rôznymi smermi. Akosi samo. Jeden obraz som dokončila a už som mala v hlave druhý…
Podkladový materiál
Postupne skúšam aj rôzny podkladový materiál. Testujem doslova všetko. Z tenkého papiera som prešla na výkres, papier so štruktúrou plátna určený priamo na akryl. Robila som si plátno na kartóne, aj kupovala. Vyskúšala som plátno na lepenke, na drevenom ráme, drevotrieskové dosky aj tie čisto drevené. Dalo by sa povedať, že som „recyklovala“. Na čo sa dalo maľovať, to som využila. Niektoré povrchy mi vyhovujú viac, iné menej. Pravdepodobne je to pre každého individuálny pocit. Najlepšie sa mi robí na drsný náčrtníkový papier, hrubý výkres a plátno na lepenke.
Padlo slovo výstava
Keď padlo slovo výstava, moje myšlienky sa sprvoti búrili: Čosi, veď to dokáže hocikto… a nie sú to ani olejové plátna… a koho by to zaujímalo, čo si po večeroch „čmáram“…
Postupne som zisťovala u rodiny, priateľov a známych, či sa im moja tvorba páči. Vlastne za každým, hotovým obrázkom. Prišlo povzbudenie i pochvala…
Dostala som ponuku
Dostala som ponuku od MO Matice slovenskej, že by som mohla usporiadať na 10. výročie založenia miestneho odboru v našej obci výstavu ako matičiarka. Prijala som ju a začali sa prípravy.
Prípravy
Prípravy zabrali viac času ako samotná výstava (lebo koronavírus…)
Chystali sme to s rodinou viac-menej doma. Pomáhali aj matičiari a obecný úrad.
Výber obrazov
Preberali sme sa naozaj veľkým množstvom obrázkov a obrazov. Nechcelo sa mi veriť, že ich je toľko, kým neboli pokope. Hľadali sme spoločnú tému a súvislosti medzi nimi, aby výstava mala hlavu i pätu.
Dala som jej názov, ktorý súvisí s mojou tvorbou všeobecne, ale aj s tou na mojom blogu:
„Keď tvorím, tak lietam…“
Jednoducho sú to moje slová aj pocity.
Ostatné „drobnosti“
Ostatné „drobnosti“ zabrali toľko času, že sama nechápem, ako som to vôbec zvládla. Zas s obrovskou pomocou…
Navrhnúť pozvánky, plagáty, vytlačiť ich, rozvešať.
Nakúpiť rámy, vešiačiky na rámy a vybrané obrazy zarámovať. Hop, ešte niektoré treba paspartovať. To bola veľmi piplavá a časovo náročná práca.
Takže sme sa s tým „zabavili“ na celé tri dni. Mala som to šťastie, že boli akurát prázdniny.
Konečne nastal čas inštalácie obrazov a ostatných doplnkov.
Doplnky výstavy
Doplnky výstavy tvorili dekoračné predmety a šperky z drôtu, korálok a polodrahokamov, ktoré som predtým vyrábala. Nechcela som však v jednej výstave urobiť príliš veľký miš-maš. Veď menej je niekedy viac…
Celé to umiestňovanie vecí trvalo skoro dva dni, pričom boli názvy obrazov vytlačené vopred.
Nakoniec sa to podarilo dokončiť práve včas…
…pokračovanie nabudúce