Fučíkov odkaz živým opäť ožil

Fučíkov odkaz živým

Fučíkov odkaz živým… Mnohí si iba povzdychnú, lebo vedia…
Je takých však stále menej.
Prehrabávala som sa „v oddelení“ mojich vecí s názvom „Spomienky“ a do rúk sa mi dostal takmer zabudnutý čarovný zápisník. 

Čarovný zápisník

Malý čarovne ilustrovaný zápisník ilustrátorom Kolomanom Leššom a takmer plný zápiskov, hoci som doňho nenapísala ani čiarku. Dokonca ani svoje meno. Taký mi bol vzácny. Bol to vlastne školský zápisník v školskom roku 1982/83. Listovala som ho s nadšením 10 ročného dieťaťa a spomínala…

Detstvo

Ak sa povie „detstvo“, väčšinou sa snažíme spomínať na tie pekné zážitky. Ako sme trávili čas s priateľmi, a rodinou. Hry, ktoré sme najradšej hrávali… Každý má to svoje naj…
Tento zápisníček ma okamžite preniesol domov. 

Zábava i poučenie

Nielen kalendár na celý školský rok, ale aj zábava a poučenie si tu našli svoje miesto. Okrem námetov na hry v každom ročnom období som si tu mohla prečítať aj mnoho veku primeraných vtipov, či návody ako vyrobiť darček. Nesmela chýbať aj poučná a vzdelávacia časť. Ku každému ročnému obdobiu informácie o svetových osobnostiach hudby, literatúry, vedy i techniky. Významné dni a sviatky, základy orientácie v teréne či prvej pomoci, ale aj turistické značky a zemepisné Naj v našej krajine. Mňa však dnes najviac zaujal spomínaný Fučíkov odkaz.

September je ten čas

September je čas, keď si pripomíname deň úmrtia Júliusa Fučíka. Spisovateľa, literárneho kritika a prekladateľa a držiteľa prestížnej ceny „World Peace Council prizes“ – Honorary International Peace Prize (Posthumous) z roku 1950. Dalo by sa popísať o jeho živote a práci toho možno aj na niekoľko kníh. Tento odkaz je však o hrdinoch jeho doby a o hrdinoch každej (aj dnešnej) doby:

„O jedno prosím: vy, ktorí prežijete túto dobu, nezabudnite. Nezabudnite na dobrých ani na zlých. Zbierajte trpezlivo svedectvá o tých, ktorí padli za seba i za vás. Jedného dňa bude dnešok minulosťou, bude hovoriť o bezmenných hrdinoch, ktorí tvorili históriu. Chcel by som, aby sa vedelo, že nebolo bezmenných hrdinov. Že boli ľudia, ktorí mali svoje meno i svoju tvár, svoje túžby a svoje nádeje, a že preto bolesť aj najposlednejšieho z nich nebola menšia ako bolesť prvého, ktorého meno sa zachová. Chcel by som, aby vám všetci boli vždy blízki ako ľudia vám známi, ako ľudia rodní, ako vy sami.
A ešte opakujem: žili sme pre radosť, pre radosť sme šli do boja a pre ňu umierame. Nech sa smútok nikdy nespája s naším menom.
Hrdinom je človek, ktorý v rozhodnej chvíli dá všetko, aby urobil to, čo má urobiť v záujme ľudskej spoločnosti…
…A v živote niet divákov.
Ľudia mal som vás rád. BDITE!
Miloval som život a pre jeho krásu šiel som do boja… Nech sa smútok nikdy nespája s mojím menom.

Je to na nás

Je to iba na nás, čo si z jeho odkazu vezmeme k srdcu a ako túto výzvu pochopíme. Nebudem vravieť, na ktorej strane dnešných „barikád“ sa má človek cítiť väčším hrdinom, alebo kto tí praví hrdinovia sú. To ukáže až čas.

Jednoducho: Ži a nechaj žiť!

 

Mohlo by vás zaujímať

Fučíkov odkaz živým opäť ožil

Fučíkov odkaz živým Fučíkov odkaz živým… Mnohí si iba povzdychnú, lebo vedia… Je takých však stále menej. Prehrabávala som sa „v oddelení“...Čítať viac
Tvorba webstránok