Fučíkov odkaz živým opäť ožil

Fučíkov odkaz živým

Fučíkov odkaz živým… Mnohí si iba povzdychnú, lebo vedia…
Je takých však stále menej.
Prehrabávala som sa „v oddelení“ mojich vecí s názvom „Spomienky“ a do rúk sa mi dostal takmer zabudnutý čarovný zápisník. 

Čarovný zápisník

Malý čarovne ilustrovaný zápisník ilustrátorom Kolomanom Leššom a takmer plný zápiskov, hoci som doňho nenapísala ani čiarku. Dokonca ani svoje meno. Taký mi bol vzácny. Bol to vlastne školský zápisník v školskom roku 1982/83. Listovala som ho s nadšením 10 ročného dieťaťa a spomínala…

Detstvo

Ak sa povie „detstvo“, väčšinou sa snažíme spomínať na tie pekné zážitky. Ako sme trávili čas s priateľmi, a rodinou. Hry, ktoré sme najradšej hrávali… Každý má to svoje naj…
Tento zápisníček ma okamžite preniesol domov. 

Zábava i poučenie

Nielen kalendár na celý školský rok, ale aj zábava a poučenie si tu našli svoje miesto. Okrem námetov na hry v každom ročnom období som si tu mohla prečítať aj mnoho veku primeraných vtipov, či návody ako vyrobiť darček. Nesmela chýbať aj poučná a vzdelávacia časť. Ku každému ročnému obdobiu informácie o svetových osobnostiach hudby, literatúry, vedy i techniky. Významné dni a sviatky, základy orientácie v teréne či prvej pomoci, ale aj turistické značky a zemepisné Naj v našej krajine. Mňa však dnes najviac zaujal spomínaný Fučíkov odkaz.

September je ten čas

September je čas, keď si pripomíname deň úmrtia Júliusa Fučíka. Spisovateľa, literárneho kritika a prekladateľa a držiteľa prestížnej ceny „World Peace Council prizes“ – Honorary International Peace Prize (Posthumous) z roku 1950. Dalo by sa popísať o jeho živote a práci toho možno aj na niekoľko kníh. Tento odkaz je však o hrdinoch jeho doby a o hrdinoch každej (aj dnešnej) doby:

„O jedno prosím: vy, ktorí prežijete túto dobu, nezabudnite. Nezabudnite na dobrých ani na zlých. Zbierajte trpezlivo svedectvá o tých, ktorí padli za seba i za vás. Jedného dňa bude dnešok minulosťou, bude hovoriť o bezmenných hrdinoch, ktorí tvorili históriu. Chcel by som, aby sa vedelo, že nebolo bezmenných hrdinov. Že boli ľudia, ktorí mali svoje meno i svoju tvár, svoje túžby a svoje nádeje, a že preto bolesť aj najposlednejšieho z nich nebola menšia ako bolesť prvého, ktorého meno sa zachová. Chcel by som, aby vám všetci boli vždy blízki ako ľudia vám známi, ako ľudia rodní, ako vy sami.
A ešte opakujem: žili sme pre radosť, pre radosť sme šli do boja a pre ňu umierame. Nech sa smútok nikdy nespája s naším menom.
Hrdinom je človek, ktorý v rozhodnej chvíli dá všetko, aby urobil to, čo má urobiť v záujme ľudskej spoločnosti…
…A v živote niet divákov.
Ľudia mal som vás rád. BDITE!
Miloval som život a pre jeho krásu šiel som do boja… Nech sa smútok nikdy nespája s mojím menom.

Je to na nás

Je to iba na nás, čo si z jeho odkazu vezmeme k srdcu a ako túto výzvu pochopíme. Nebudem vravieť, na ktorej strane dnešných „barikád“ sa má človek cítiť väčším hrdinom, alebo kto tí praví hrdinovia sú. To ukáže až čas.

Jednoducho: Ži a nechaj žiť!

 

Mohlo by vás zaujímať

Dýcham

Dýcham S večerom túlim sa tmavej noci pod vankúš, do svetla hviezdnych perín. Spomalím dych a možno stále naivne v zázraky verím....Čítať viac

Keď bolí ma svet

Keď bolí ma svet Kráčam cestou a kilometre diaľok preciedzam cez moje ťažké kroky, keď bolí ma svet…   Svaly sa napnú...Čítať viac
Tvorba webstránok