Kto počúva?
Písať niekomu milé slová,
keď v tme zahúka mi biela sova,
čo všetok prach do povetria rozvíri.
Kto počúva?
Meluzíne stačí len trochu zakvíliť,
a mávnuť rukami nad horami,
kým sneh zasype ma metaforami.
Písať niekomu básne znova,
dokiaľ sa zjaví hviezda nová,
a hľadieť človeku do jasných očí.
Kto počúva?
A byť si istý, že nikdy nezaútočí,
hoc‘ aj nesúhlasí s mojím názorom.
Len rovnako hľadí k jasným obzorom.
Písať niekomu pekné rozprávky,
nájsť vlastnú cestu z hustej premávky,
a vyrábať sladké šťastie po troškách.
Kto počúva?
Čítať zo srdca písané priania v papučkách.
Snívať, aj keď nás svet, proti sebe hecuje,
A ja uverím, že ma niekto ešte počuje.
