Človek a večné pochybnosti
Človek je vždy na pochybách vo svojich rozhodnutiach. Čo je správne? Ako vedieť určiť to dôležité? Prečo neustále musíme o niečom rozhodovať?
Najčastejšie rozhodujeme o našich myšlienkach. A to každý deň.
21. V každom človeku zápasí zlý vlk s dobrým – vyhráva ten, ktorého kŕmiš
Nie je to tak? V každom z nás je dobro a zlo. Myšlienky niekedy plynú náhodne, inokedy cielene. Nechávame ich prúdiť. O čomkoľvek však premýšľame, nemali by sme zabúdať, že sú to práve myšlienky, od ktorých je len krôčik k činom. V zápase „zlého“ a „dobrého“ vlka v živote človeka by bolo krásne ako z rozprávky, ak by vždy vyhrával ten dobrý. Všetci vieme, že to tak nie je. Je naozaj náročné udržať si za každých okolností chladnú hlavu. Alebo ako sa vraví zas v inom citáte:
Dávaj pozor na svoje myšlienky, stanú sa slovami. Dávaj pozor na svoje slová, stanú sa činmi. Dávaj pozor na svoje činy, stanú sa zvykmi. Dávaj pozor na svoje zvyky, stanú sa charakterom. Dávaj pozor na svoj charakter, stane sa tvojím osudom.
Confucius
22. Keď máš čo povedať, vstaň, aby ťa bolo vidieť
Chceš sa vyjadriť? Máš čo povedať? Vo všetkých životných situáciách sa nám môže stať, že s niečím nesúhlasíme. Neozveme sa, nič nedáme najavo, ale doma kritizujeme, hneváme sa. Táto múdrosť je naozaj múdrosťou. Nie nadarmo sa aj pri sobáši vraví – kto je proti, nech teraz prehovorí, alebo nech mlčí naveky.
Má to v sebe veľkú moc. Nebojme sa teda vystúpiť z davu. Prehovoriť…
…alebo je všetko inak?
23. Nie vždy je nepriateľ nepriateľom a priateľ priateľom
Vyzerá to na prvý pohľad ako múdrosť, ktorú by sme nechceli zažiť. A predsa sa nám to stalo. Stačí si spomenúť na mladosť, keď sme odmietali dobre mierené rady najbližších a radšej si nechali poradiť kamarátmi. Kedy dospelí boli tí, čo nám nerozumejú…
24. Kto má jednu nohu v kánoe a druhú v člne, spadne do rieky
Kto má jednu nohu v kánoe a druhú v člne? Nerozhodný človek. Možno niekto, kto chce hrať na obe strany. Mení kabát. Nevie, čo chce. A možno chce úplne všetko.
Na dvoch stoličkách sa síce sedieť chvíľku dá, ale nakoniec sa rovnováha postará o pád.