Túžba modrého motýľa

 

Túžba modrého motýľa

Prázdna je navždy moja náruč.

Všetky motýle dávno odleteli. A sú fuč!

Aj keď slniečko prebúdza nové krídla,

nemám už síl chytať ich do sieťky.

Len použijem o trochu viac mydla,

aby som zmyla trblietavý prach,

čo zostal mi po nich na perách.

Sú slobodní a ja uväznená v snoch.

Občas ma trápi, že žiadnemu sa necnie.

Nečakám ich v okne, ani pri dverách.

Už nepečiem nikomu dva pecne

a moja duša drieme v okovách.

Necítim s nimi to tiché spojenie,

ani nešteklia ma ich sladké vône nektárov.

V pavúčích nitkách minulosti motám sa

viac a viac a viac…

Až zavriem oči pod hustou perinou,

budem dúfať, že si ma ako pavúk zakuklil.

A ja neumriem…

…len o polnoci, keď zažiari deravý Mesiac,

premením sa na modrého motýľa.

 

Mohlo by vás zaujímať

Keď si šťastný, tvoja duša spieva

Keď si šťastný, tvoja duša spieva Sedíš pod dekou schúlený do klbka a oheň v krbe praská. Keď si šťastný, už viac...Čítať viac
Tvorba webstránok