Túžba modrého motýľa

 

Túžba modrého motýľa

Prázdna je navždy moja náruč.

Všetky motýle dávno odleteli. A sú fuč!

Aj keď slniečko prebúdza nové krídla,

nemám už síl chytať ich do sieťky.

Len použijem o trochu viac mydla,

aby som zmyla trblietavý prach,

čo zostal mi po nich na perách.

Sú slobodní a ja uväznená v snoch.

Občas ma trápi, že žiadnemu sa necnie.

Nečakám ich v okne, ani pri dverách.

Už nepečiem nikomu dva pecne

a moja duša drieme v okovách.

Necítim s nimi to tiché spojenie,

ani nešteklia ma ich sladké vône nektárov.

V pavúčích nitkách minulosti motám sa

viac a viac a viac…

Až zavriem oči pod hustou perinou,

budem dúfať, že si ma ako pavúk zakuklil.

A ja neumriem…

…len o polnoci, keď zažiari deravý Mesiac,

premením sa na modrého motýľa.

 

Mohlo by vás zaujímať

Tvorba webstránok