Indiánska múdrosť na záver
V dnešnom článku na záver série „Indiánska múdrosť“ pridávam všetky zostávajúce múdre myšlienky, ktoré majú čo povedať každému z nás. Mnohé súvisia s postojom ľudstva k našej Zemi, životu a spôsobu ako dosiahnuť pokoj v duši.
25. Miluj zem. Nezdedil si ju po rodičoch, ale dlhuješ ju svojim deťom
Miluj Zem alebo zem? Predsa oboje. Ak milujeme všetko, čo nám poskytuje naša Zem a vážime si ten úžasný kolos, je samozrejmé milovať aj zem. Prvotný zdroj našej obživy. Mnohí ľudia sú tak úzko spätí so zemou a prírodou, že je pre nich nepredstaviteľné akokoľvek ju ničiť.
Dedičstvo
Je to naše dedičstvo.
Nie však v zmysle získania majetku dedičským konaním niekde na súde.
Dedičstvo po predchádzajúcich generáciách ľudstva, ktoré sme „dočasne dostali do prenájmu“ – pokým žijeme a naše deti ho dostanú tiež.
Trápi ma ale myšlienka: „Čo im zanecháme?„
26. Žaba si nevypije rybník, v ktorom žije
Žaba vypije len toľko vody koľko naozaj potrebuje. Nevyčerpá vodu do fľašiek, aby ju so ziskom predala. Ani svoj rybník neprenajme žralokom… Bolo by to rovnaké, akoby si človek sediaci na konári práve ten svoj podpílil a čakal, že ho udrží.
27. Až bude sťatý posledný strom, až bude otrávená posledná rieka a ulovený posledný vták, až potom pochopíte, že peniaze sa jesť nedajú
Dnes sa stretávam omnoho častejšie s fotografiami katastrofického stavu našich lesov. Dalo by sa povedať, že som priamo očitým svedkom ako ubúdajú aj v našom okolí. Najviac ma však bolí, keď prechádzam očividne chránenou oblasťou a vidím, že aj tam sa veselo ťaží. Čo povedať? Dokedy to ešte naša krajina, vydrží? A nie iba tá naša. Ubúda aj z pralesov. Ak nezničia ľudia všetko ťažbou pridajú sa požiare, ktoré väčšinou tiež spôsobila činnosť ľudí. Priamo, či nepriamo.
Mnohé rieky už dnes vyzerajú ako stoky. Zvieratá sú lovené pre zisk, trofej, radosť z lovu… Často sa práve nezodpovední a po peniazoch prahnúci ľudia pričinili o vyhynutie mnohých živočíchov sveta.
Jedinou útechou pre mňa je poznanie, že stále viac ľudí sa na tomto devastovaní prírody nechce podieľať. Chcú žiť v súlade so Zemou. A nie vypitvať ju do poslednej omrvinky…
28. Všetko na Zemi má svoj cieľ, na každú chorobu je liek a každý človek má svoje predurčenie
Všetko – každá rastlinka, slimák, ryba, človek, klokan, slon i myška, všetko má svoj cieľ. Svoj zmysel, svoj život, svoje predurčenie na Zemi. Je len na nás, aký význam dáme týmto slovám. Či nájdeme liek na naše choroby i choroby, ktoré sme spôsobili prírode.
29. Keď prinesieš do wigwamu horiacu vetvu, nesťažuj si na dym
Je jednoduché pokaziť niekomu deň svojou nevraživosťou, vzťahovačnosťou, prenesenými problémami s inými ľuďmi, či situáciami a potom sa čudovať, že sa to druhému nepáči. A pritom sa stačí namiesto zlosti na celý svet trochu sa pousmiať…
30. Tvoja myseľ musí byť ako týpí. Nechaj diel pri vchode otvorený, aby čerstvý vzduch mohol dovnutra a odvial dym zmätku
Zmätok môže ovládnuť kohokoľvek z nás. Čerstvý vzduch do našich myslí vnesie aj pozitívne myšlienky. Je to vlastne istý spôsob relaxu. Spôsob ako si „vyvetrať “ hlavu – v záhrade, v lese, na káve s priateľmi, v galérii, pri knihe, či dobrej hudbe, tancom… Sami si vyberte a „vyvetrajte“ rovnako ako svoj byt každé ráno.
Na záver a bez komentára…
„Dobre povedané slovo je účinnejšie než dobre hodený tomahawk“