Jarný guláš
Jar už pára perie z lupienkov kvetov čerešní,
prvé lastovičky skladajú svoju lásku do piesní.
Snežienky odkvitli s odchodom posledného snehu,
fialky, tulipány a púpavy predvádzajú svetu nehu.
A v ranných kvapkách rosy prikyvujú slnku na pozdrav.
Bociany náhlivo upratujú veľké prútené hniezda,
na oblohe už dávno nesvieti vianočná hviezda.
Žblnkocú potôčiky čistou horskou vodou občerstvené,
lákajú kačky na drobné rybky špeciálne pre ne ulovené.
A nebojácne vkročiť do ich útrob bosou nohou…
Mačky z okolia si hrdo pradú klbká nádeje pod oknom
a uprene hľadia do svietiacich uhrančivých očí kocúrom.
Prudké jarné dažde striedajú teplé slnečné lúče,
bláznivý vietor ľuďom rozhadzuje srdiečka aj účes.
A potajomky sleduje ich prekvapené tváre.
Žabiaci s trasúcimi sa kolenami spievajú árie princeznám
a žobronia ich o prvý bozk, aby napomohli premenám.
Dúfajú, že si tak zabezpečia korunu zo zlata a bohaté zámky,
zatiaľ sa však mnohé premenia na škaredé žiarlivé žabky.
A volavky si ich ráno všetky chytia na guláš…
