Odpočítavame dni ako sekundy na Silvestra
Už odpočítavame dni ako sekundy na Silvestra a nevieme sa dočkať, kedy budeme knihu Miškine biele Vianoce držať v rukách. Ťažkať si ju a listovať opatrne, akoby bola zo skla. Cítiť čerstvú vôňu novoty a odznova sa ponárať do rozprávkových príbehov Mišky a jej kamaráta Števka a možno tajne hľadať, ako sa týmto procesom zmenila z rozprávok na blogu na naozajstnú knihu.
Očakávania
Každý, kto sa na výrobe tejto detskej knižky podieľal, mal svoje vlastné predstavy a očakávania. A zladiť ich do jedného uceleného výsledku, bola poriadna výzva.
Grafik
Okrem autorky, ilustrátorky a interpreta rozprávok výborne zastal svoju prácu aj grafik Miroslav Lendacký. Svojím vkladom dal vlastne knihe celkový vzhľad. Stal sa pre všetkých akýmsi tlmočníkom nápadov a korepetítorom. Poľahky vedel zosúladiť moje predstavy s predstavami ilustrátorky a vložiť do knihy aj svoju „pečať“. Výborné komunikačné schopnosti dávali predpoklad úspešnej spolupráce a tá vyústila do podoby, ktorú čoskoro budete mať pred sebou. Výber tvaru a farieb písma, umiestnenie ilustrácií, rozvrhnutie, čo kde patrí a ako to správne orezať, očíslovať, vytvoriť obsah… potom si vypočuť stovky pripomienok, poopravovať dodatočne nájdené nedokonalosti a aktívne navrhovať ďalšie riešenia… No klobúk dole. Dalo by sa povedať, že bol symbolickým dirigentom a knihu „naučil spievať s orchestrom“.
Tlačiareň
V tomto momente bolo rozhodnuté – kniha ide navštíviť tlačiareň GRAFOTLAČ Prešov.
A odrazu sa do toho primiešal aj čas, ktorý letel akosi rýchlejšie a občas okrádal o spánok všetkých, ktorí sa knihy dotkli. Pracovalo sa tvrdo a usilovne, a keď bola kniha vytlačená nastala tá náročnejšia časť – viazanie. Skrátka títo skvelí ľudia urobili všetko preto, aby sa kniha k deťom dostala v správnom momente. Ešte pred Vianocami. Vtedy som vedela, že za všetku námahu, čas, energiu, prebdené noci i nemalé prostriedky to stálo.
Stavila som na kvalitu
Vravím si, dôležitý je dobrý prvý dojem, zaujať vzhľadom, farebnosťou, tvarom, dotykom…a samozrejme aj obsahom a stavila som všetky karty na kvalitu. Pevná a odolná obálka, strany z kvalitného papiera a šitá väzba sú toho dôkazom. Určite predĺžia životnosť knižky v detských rukách. Dodnes mám doma knihy, čo prežili so mnou moje detstvo.
Nahrávanie a vznik CD ku knihe
Samotné nahrávanie a vznik CD ku knihe by sa mohlo javiť už len ako čerešnička na torte. Ale aj to potrebovalo veľké množstvo príprav, tréningu, cestovania, energie a času. Vôbec to nebola hračka, i keď prinieslo aj veľa vtipných momentov. Nahrávky z blogu sa nedali použiť, pretože text prešiel kompletnou „rekonštrukciou“ a navyše boli robené doma. Počuli by ste na nich rôzne šumy alebo ruch ulice.
Odznova
Začínali sme úplne odznova. Naštudovať si text, čítať ho nahlas, skúšať, ako sedí „na jazyku“. Či to vôbec bude možné v prúde reči vysloviť…
Ešteže Štefan Jančík má dostatok skúseností po 45 rokoch práce v rozhlase i televízii. A opäť sa robili korektúry, a opäť sa čítalo.
Keď nadišiel deň D, išlo sa do štúdia AB Film s.r.o. v Bratislave. Tam sa všetko nahralo, opravilo a zase nahralo… Nakoniec nahrávky zostrihali.
Ani zďaleka však práca nebola hotová. Teraz bolo potrebné nahrávky skontrolovať. Jedna rozprávočka má okolo desať minút a dokopy je ich sedemnásť. Opraviť chyby, a opäť do štúdia…a opäť všetko zosúladiť s textom. Až prišlo prvé „hotovo“. Niečo ako víťazstvo v okresných pretekoch…potom prídu ďalšie kolá.
CD
Samotné CD sa podujala zabezpečiť tlačiareň Roven v Rožňave. Prišli prvé návrhy a preberanie rôznych možností. CD je lisované a s potlačou, ktorej návrh s knihou zosúladil a navrhol už spomínaný grafik Miroslav Lendacký.
Čakanie a detská neposednosť
Ostáva nám „len“ čakanie, a tak trochu aj detská neposednosť sa v nás z času na čas vynára… Ale po toľkých rokoch, je pár dní ako nič.
Rovnako, ako keď televízia dá mesiac dopredu titulok UŽ ČOSKORO…
A ešte množstvo ďalších vecí
A ešte množstvo ďalších vecí…
Ani nie je kedy premýšľať. Zabezpečiť treba aj to ostatné, aby sa kniha nakoniec dostala aj k vám…
„Milá knižka, vidíme sa už čoskoro…“