Miška sa „narodí“ pred Vianocami
Prvú rozprávku o malom dievčatku som napísala 25.decembra 2018 a symbolicky sa Miška narodí pár týždňov pred Vianocami.
Postupne vznikalo desať rozprávočiek, ktoré sa zdanlivo ukončili na Silvestra. Prinášala som vám ich tu na mojom blogu. Každý deň jednu. Teraz ich však nehľadajte na internete, pretože čoskoro ich budete môcť držať vo svojich rukách.
Prešlo veľa času
Prešlo veľa času. Človek sa ani nenazdal a bol opäť december. Výzdoba, darčeky, upratovanie, pečenie, varenie… Skrátka predvianočný zhon. Zastavíme sa, až keď sedíme pri štedrovečernom stole. Každý rok stále dokola, len deti sú vždy o ďalší kúsok väčšie.
Vianoce sú časom zázrakov
Odkedy sa Vianoce slávia sú symbolom a časom zázrakov. O rok neskôr ako som tieto rozprávky napísala, jeden malý zázrak sa prihodil aj mne. Ozval sa mi niekto, kto si prečítal moje rozprávky a dostal nápad narozprávať jednu. Len tak, na skúšku. Áno správne. Bol to pán Štefan Jančík. A ja som sa nadchla touto myšlienkou. Slovo dalo slovo a Vianoce sa stali dobrodružstvom. Každý deň sme pre vás nahrali a uverejnili jednu z rozprávok. Neskôr pribudla ďalšia a ďalšia…
Nová rozprávka nebude?
A keď sa Helenka smutne opýtala mamičky, či naozaj už žiadna nová rozprávka o Miške nebude, bolo rozhodnuté. Nemohla som ju a ani ostatné deti predsa sklamať. Chvíľu som chodila po dome, premýšľala a voľačo zapisovala. Nakoniec som vymyslela, o čom bude pokračovanie. Sadla som k počítaču a deň čo deň, večer čo večer som ťukala ako ďateľ, aj keď to už nie je také hlučné ako na písacom stroji kedysi.
Pribúdali ako snehuliaci v záhradách
Rozprávočky jedna po druhej pribúdali ako snehuliaci v záhradách. Samozrejme, že nemohli chýbať ani čarovné nahrávky od pána Štefana Jančíka. A takto vzniklo ďalších sedem úplne, ale že úplne nových rozprávočiek. V nich sa Miške, Števkovi, Majke a Kajke podarilo zažiť ešte zopár neuveriteľných príhod. Až bol poslednej sedemnástej rozprávočky koniec.
Prešiel rok a za ním ešte jeden
Prešiel rok a za ním ešte jeden. Práce okolo budúcej knižky dodnes neutíchli. Naopak. Akoby bolo roboty stále viac… Občas nám nedala spávať ako nezbedné autíčko, a občas sme si robili starosti, ako všetko stihnúť skôr, než budú Vianoce. Až k nám pribudla posila.
Ilustrátorka
Ilustrátorka, pani Anka Gajová, sa podujala splniť neľahkú, ale veľmi dôležitú úlohu. Vytvoriť knižke krásne farebné šaty – obrázky – ilustrácie. Veď ako by to vyzeralo, urobiť rozprávkovú knižku a pustiť ju do sveta čiernobielu, iba plnú písmeniek?
Neľahká práca
Práca to bola neľahká. a keď som uvidela hotové kresby, zhíkla som od radosti: „Presne takto som si to predstavovala!“
Sú jemné i občas trošičku strašidelné, vtipné i plné lásky a rodinnej pohody. Skrátka z každého rožku trošku. A hoci je knižka pomenovaná po malej Miške, určite nie je iba pre dievčatá. Je pre úplne všetky deti, ktoré chodia do škôlky. A myslela som aj na to, že potom vyrastú a budú samé skúšať čítať, takže aj pre začínajúcich čitateľov – školákov.
V škole sa tiež môžu stretnúť s ilustráciami Anky Gajovej v šlabikári. Ale aj v mnohých ďalších knihách a knižkách pre deti.
Knižka
Knižka vzniká niekedy rýchlo, inokedy pomaly. Je skoro ako človek.
Raz príde náhlivo a nečakane, inokedy to trvá dlhšie, než uzrie svetlo sveta.
A Miška sa „narodí“ pred Vianocami…