Zážitok, ktorý zmenil môj pohľad na besedu

Miškine biele Vianoce, deti, čítanie

Zážitok, ktorý zmenil môj pohľad na besedu

Cez jarné prázdniny som prežila krásny zážitok, ktorý zmenil môj pohľad na besedu.

Z detstva

Z detstva si pamätám besedy ako vyučovacie hodiny, keď sme sa síce neučili, ale radšej by sme v škole neboli. Každý skláňal hlavu k zemi, aby nemusel nič hovoriť a pani učiteľka vtisla najusilovnejšiemu žiakovi triedy papier s otázkami. Čas sa vliekol a žiaci nechápali, načo je potrebné viesť besedy. Teda okrem zberateľov autogramov.

Pred Vianocami

Tesne pred Vianocami, keď mi vyšla kniha Miškine biele Vianoce (KÚPIŤ tu), som navštívila aj dve triedy v Bratislave na Základnej škole Mierová 46 (ďalšie fotky nájdete aj  TU – 21.3.2023) a v spolupráci s ich triednymi učiteľkami a rodičmi, ktorí svojim deťom knihy kúpili, rozdala netradičný vianočný dar – moje knihy s osobným venovaním. Dojímavé stretnutie. Byť v triede s toľkými deťmi, ktoré sediac na koberci čítajú knihu, ktorú som napísala. Inšpirujúce a zároveň naplňujúce úžasným pocitom zadosťučinenia – knižka je v ich rukách. Čo povedia? Bude sa im páčiť?
Dohodli sme sa, že počas prázdnin si rozprávky o Miške a Števkovi prečítajú a urobíme si ďalšie stretnutie v novom roku

10. marec 2023

Ani sme sa nenazdali a písal sa 10. marec 2023. Marec – Mesiac knihy.
Netrpezlivo nás očakávala trieda plná detí z dvoch tried a ich pani učiteľky. Všetci sme boli zvedaví, ako to dopadne. Nevideli sme sa dlho, nie však prvýkrát. 
Helenka a aj jej spolužiaci nás vítali s úsmevom a objatím. Po prestávke a krátkych prípravách sa mohla beseda začať

Naozajstná beseda

A bola to vskutku naozajstná beseda. Prvé otázky som položila deťom ja:
“ Podarilo sa vám knižku prečítať? Ktorá rozprávka sa vám najviac páčila?“
Boli to však úplne zbytočné obavy, lebo otázky ktorými ma zasypali, ich nadšenie pri kvíze a znalosť deja celej knihy a odpovede na otázky dávali jasne najavo, že vedia, o čom beseda a kniha je.

Deti boli spontánne a úprimné. 
Všetko šlo jedna radosť. Ruky len tak „lietali“ hore.. Úžasný pocit pre každého autora i učiteľa.
Ja a aj druhý hosť – pán Štefan Jančík, ktorý narozprával CD ku knihe Miškine biele Vianoce, sme mali čo robiť – zodpovedať na všetky zvedavé otázky.
A že ich bolo neúrekom…
Zaujímalo ich naozaj všetko. Od výberu mena pre dievčatko, cez nahrávanie CD, až po ďalšie pokračovanie knihy a nového súrodenca.

Kvíz o knihe

Ďalším bodom programu bol kvíz o knihe.
Z každej triedy si žiaci vybrali troch súťažiacich a dvoch pomocníkov. Pomocníci namiesto zapisovania získaných bodov plnili plastové valce cukríkmi.
Správna odpoveď = 5 bodov(cukríkov). Pomocník zo súperovej triedy kontroloval správnosť napočítaných cukríkov vhodených do valca.
Samotný kvíz mal 20 otázok po 5 bodov so štyrmi odpoveďami na výber (odpoveď ukazovali pomocou kartičiek s písmenami A,B,C,D) a 2 bonusové bez možnosti výberu správnej odpovede (kto rýchlejšie odpovedal získal 10 bodov). Každé družstvo mohlo počas kvízu raz požiadať o radu publikum a vybrať si jedného zo spolužiakov, ktorý im poradí. Úlohy boli o to náročnejšie, že si súťažiaci odpovede čítali samy. Ja som prečítala iba otázku. Všetci ostatní dozerali na dodržiavanie pravidiel.

Súboj to bol náročný a vyrovnaný. A pokým sa neukončil nik netušil, ako skončí.
Každá trieda získala plný valec bodov/cukríkov
Za svoju snahu boli odmenení spoločenskou hrou a obe triedy dostali diplom za účasť. A samozrejme aj cukríky, ktoré družstvá získali pre svoju triedu. Atmosféra pripomínala ozajstnú televíznu šou.

Čitateľský denník

Každé dieťa si okrem svojej knižky prinieslo na besedu aj čitateľský denník. A akési tajomné obálky s nápismi Prísne tajné! (o nich možno nabudúce).
Hneď po kvíze sa svojou prácou pochválili. Poctivo sa veru pripravovali a ja som pochvalou tiež nešetrila. Nadšenie na oboch stranách a to, že môžem vidieť a dostať toľko pozitívnej spätnej väzby od detí, bolo veľmi naplňujúce. S triednymi učiteľkami sme sa zhodli, že takéto akcie stále majú zmysel.
Čítanie kníh a radosť v očkách detí je na nezaplatenie.

Rozlúčili sme sa

Rozlúčili sme sa s úsmevom a dobrým pocitom. Bola to tá najkrajšia odmena a zážitok, ktorý pretrvá

Pribudol aj prísľub na ďalšie stretnutia.
Ďakujem hosťovi Štefanovi Jančíkovi za účasť a dokumentovanie celej besedy, pani učiteľkám, ktoré besedu krásne zorganizovali, všetkým žiakom, ktorí sa aktívne zúčastnili, a v neposlednom rade aj rodičom detí a ústretovému vedeniu školy. Už dnes sa teším na budúce stretnutie.

Fotogaléria: z archívu autorky 

Mohlo by vás zaujímať

Natrhal som ti kvety

Natrhal som ti kvety Máš plnú záhradu snov. Kvitnú pod Tvojimi rukami ako ja – do krásy. Vyjadria všetko aj bez slov.Čítať viac

Semienka

Semienka Rozjímať v objatí nežných chvíľ, čo rúca všetky mýty, aby sa ráno dotklo líčkom môjho líčka, teplými dlaňami Ty. A v...Čítať viac

Dary

Dary Láska. Vôňa. Túžba. Pokoj. Sen.Čítať viac
Tvorba webstránok