Zážitok, ktorý zmenil môj pohľad na besedu
Cez jarné prázdniny som prežila krásny zážitok, ktorý zmenil môj pohľad na besedu.
Z detstva
Z detstva si pamätám besedy ako vyučovacie hodiny, keď sme sa síce neučili, ale radšej by sme v škole neboli. Každý skláňal hlavu k zemi, aby nemusel nič hovoriť a pani učiteľka vtisla najusilovnejšiemu žiakovi triedy papier s otázkami. Čas sa vliekol a žiaci nechápali, načo je potrebné viesť besedy. Teda okrem zberateľov autogramov.
Pred Vianocami
Tesne pred Vianocami, keď mi vyšla kniha Miškine biele Vianoce (KÚPIŤ tu), som navštívila aj dve triedy v Bratislave na Základnej škole Mierová 46 (ďalšie fotky nájdete aj TU – 21.3.2023) a v spolupráci s ich triednymi učiteľkami a rodičmi, ktorí svojim deťom knihy kúpili, rozdala netradičný vianočný dar – moje knihy s osobným venovaním. Dojímavé stretnutie. Byť v triede s toľkými deťmi, ktoré sediac na koberci čítajú knihu, ktorú som napísala. Inšpirujúce a zároveň naplňujúce úžasným pocitom zadosťučinenia – knižka je v ich rukách. Čo povedia? Bude sa im páčiť?
Dohodli sme sa, že počas prázdnin si rozprávky o Miške a Števkovi prečítajú a urobíme si ďalšie stretnutie v novom roku.
10. marec 2023
Ani sme sa nenazdali a písal sa 10. marec 2023. Marec – Mesiac knihy.
Netrpezlivo nás očakávala trieda plná detí z dvoch tried a ich pani učiteľky. Všetci sme boli zvedaví, ako to dopadne. Nevideli sme sa dlho, nie však prvýkrát.
Helenka a aj jej spolužiaci nás vítali s úsmevom a objatím. Po prestávke a krátkych prípravách sa mohla beseda začať.
Naozajstná beseda
A bola to vskutku naozajstná beseda. Prvé otázky som položila deťom ja:
“ Podarilo sa vám knižku prečítať? Ktorá rozprávka sa vám najviac páčila?“
Boli to však úplne zbytočné obavy, lebo otázky ktorými ma zasypali, ich nadšenie pri kvíze a znalosť deja celej knihy a odpovede na otázky dávali jasne najavo, že vedia, o čom beseda a kniha je.
Deti boli spontánne a úprimné.
Všetko šlo jedna radosť. Ruky len tak „lietali“ hore.. Úžasný pocit pre každého autora i učiteľa.
Ja a aj druhý hosť – pán Štefan Jančík, ktorý narozprával CD ku knihe Miškine biele Vianoce, sme mali čo robiť – zodpovedať na všetky zvedavé otázky.
A že ich bolo neúrekom…
Zaujímalo ich naozaj všetko. Od výberu mena pre dievčatko, cez nahrávanie CD, až po ďalšie pokračovanie knihy a nového súrodenca.
Kvíz o knihe
Ďalším bodom programu bol kvíz o knihe.
Z každej triedy si žiaci vybrali troch súťažiacich a dvoch pomocníkov. Pomocníci namiesto zapisovania získaných bodov plnili plastové valce cukríkmi.
Správna odpoveď = 5 bodov(cukríkov). Pomocník zo súperovej triedy kontroloval správnosť napočítaných cukríkov vhodených do valca.
Samotný kvíz mal 20 otázok po 5 bodov so štyrmi odpoveďami na výber (odpoveď ukazovali pomocou kartičiek s písmenami A,B,C,D) a 2 bonusové bez možnosti výberu správnej odpovede (kto rýchlejšie odpovedal získal 10 bodov). Každé družstvo mohlo počas kvízu raz požiadať o radu publikum a vybrať si jedného zo spolužiakov, ktorý im poradí. Úlohy boli o to náročnejšie, že si súťažiaci odpovede čítali samy. Ja som prečítala iba otázku. Všetci ostatní dozerali na dodržiavanie pravidiel.
Súboj to bol náročný a vyrovnaný. A pokým sa neukončil nik netušil, ako skončí.
Každá trieda získala plný valec bodov/cukríkov.
Za svoju snahu boli odmenení spoločenskou hrou a obe triedy dostali diplom za účasť. A samozrejme aj cukríky, ktoré družstvá získali pre svoju triedu. Atmosféra pripomínala ozajstnú televíznu šou.
Čitateľský denník
Každé dieťa si okrem svojej knižky prinieslo na besedu aj čitateľský denník. A akési tajomné obálky s nápismi Prísne tajné! (o nich možno nabudúce).
Hneď po kvíze sa svojou prácou pochválili. Poctivo sa veru pripravovali a ja som pochvalou tiež nešetrila. Nadšenie na oboch stranách a to, že môžem vidieť a dostať toľko pozitívnej spätnej väzby od detí, bolo veľmi naplňujúce. S triednymi učiteľkami sme sa zhodli, že takéto akcie stále majú zmysel.
Čítanie kníh a radosť v očkách detí je na nezaplatenie.
Rozlúčili sme sa
Rozlúčili sme sa s úsmevom a dobrým pocitom. Bola to tá najkrajšia odmena a zážitok, ktorý pretrvá.
Pribudol aj prísľub na ďalšie stretnutia.
Ďakujem hosťovi Štefanovi Jančíkovi za účasť a dokumentovanie celej besedy, pani učiteľkám, ktoré besedu krásne zorganizovali, všetkým žiakom, ktorí sa aktívne zúčastnili, a v neposlednom rade aj rodičom detí a ústretovému vedeniu školy. Už dnes sa teším na budúce stretnutie.
Fotogaléria: z archívu autorky
