Čo znamená jeden rok v živote človeka?
Jeden rok. Prešiel, či preletel? A možno som ho ja preletela ako lienka. Chvíľami rýchlejšie, inokedy s prestávkami na oddych. A predsa bol výnimočný.
365 dní
Je to už 365 dní odkedy vyšli 29.marca 2019 moje prvé rozprávkové e-knižky. Zázrak pre mňa ako obyčajného človeka.
Väčšinu svojho života som robila všetko možné i nemožné pre šťastie mojich blízkych a hlavne mojich detí. S radosťou nad ich úspechmi zabúdala som na ďalšie svoje túžby a niekdajšie sny. Celkom bežná vec, ak ste milujúcim rodičom.
Významný zlom
Rok predtým nastal ten významný zlom v mojom živote. Kruh sa uzavrel, deti vyrástli a ja som skočila hlavičku do hlbín písania. Počiatočné obavy sa rýchlo rozplynuli a dnes môžem povedať, že polovicu práce mám za sebou a možno i menej… Knižky sú napísané, vydané elektronicky, ale zatiaľ nie sú v papierovej podobe. Mám teda stále na čom pracovať.
Blog lenkalienka.sk
Tento článok bude na mojom blogu už 64. v poradí. A ak by som urobila priemer, na jeden článok som potrebovala cca 4 hodiny vrátane úpravy jeho vzhľadu a výberu obrázku i hudby. Venovala som tomu 256 hodín (aj viac) a to som cez letné prázdniny mala „voľno“ a venovala sa viac písaniu tretej knihy. Je hodina denne veľa a či málo?
Spočiatku som písanie blogu lenkalienka.sk vnímala, akoby som dostala domácu úlohu, ktorá nemá konca… O čom písať? A prečo? Bude to niekto čítať? Alebo nie?
Začiatky boli veru náročné a bývalo bežné písať a upravovať „fasádu“ aj 8 hodín, než som článok zverejnila. Prežila som chvíle krásne, keď sa vaša reakcia na moje písmenká niesla v pozitívnej nálade.
Priznám sa niekedy sa sama čudujem, odkiaľ som nabrala toľko inšpirácie na to všetko. Viem. Od vás všetkých, čo mi pomáhate a podporujete ma. Od vás, čo mi dávate „palec hore“. Chvíľu času, ktorý venujete čítaniu, komentáru a zdieľaniu. Ale aj tým, že občas nezareagujete, dávate mi signály. A ja začínam rozpoznávať, čo vás zaujíma viac a čo menej.
Básne
Počas toho uplynulého roka mi pribudla aj nová kategória „Básne“. Nečakala som veľa. S malou dušičkou som pridávala ďalšiu a ďalšiu… Vaše povzbudenie mi dodávalo viac odvahy a radosti, že sa vám páčia. Aj keď pôvodne neboli určené verejnosti.
Dnes si to už nemyslím.
Písanie pre deti
Najviac ma napĺňa písanie pre deti. Dá sa povedať, že som samú seba prekvapila na Vianoce, keď som napísala nové rozprávočky pre menšie detičky. Ak potešili aj vás, tak o to viac. Dáva mi to vôľu pokračovať a zároveň tomu, čo píšem aj nový zmysel. Že všetko zmysel má…
Ešte nekončím
Ešte s písaním nekončím. Skôr si myslím, že pomocou blogu som sa konečne rozpísala a moje myšlienky sa mi ľahšie kladú na „papier“. Mám viac odvahy vyjadriť sa. Rovnako sa snažím aj dopísať sľubovanú tretiu knihu z Kráľovstva drahokamov. Je však veľa ďalších vecí, ktoré mám rozrobené. Čo by som ešte chcela stihnúť. Aj keď sa to možno javí ako nevýhoda. Mám takto príležitosť sama si určiť, čomu sa budem vo svojom voľnom čase venovať. Vyberám intuitívne, podľa nálady, chuti, i podľa toho ako sa sa cítim fyzicky. A práve preto ma tvorenie nikdy neomrzí. Neunudí. Sú to chvíle, na ktoré sa vždy teším. Najnovšie sa teším na ručné písanie mojich básní do súťaže. Tak nezabudnite zdieľať jednu podľa vás najzaujímavejšiu báseň a ja ich napíšem, zviažem a výhercovi knihu odošlem aj s venovaním.
Veď:
Poézia je denník morského živočícha, ktorý žije na súši a túži lietať.
–
a mne sa toto stáva…