Nájdeš ma?
Keď strácam pôdu pod nohami, ilúzie, sny i dávnych známych,
vtedy poviem si, čo čas dal, teraz vzal, tak si len zaspomínam na nich.
Keď strácam perá, myšlienky, ponožky v práčke i mená ľudí,
vtedy usmejem sa a trikrát sa radšej vrátim, než niečo vyhodím do smetí.
Keď strácam hlavu, chuť do jedla, drobné z peňaženky a spomienky na dávne lásky,
vtedy poplačem si, vyložím nohy na stôl a pustím staré pásky.
Keď strácam čas, nádej, či možnosť získať modré z neba,
vtedy píšem básne a vnútri svojho srdca hľadám kúsok teba.
Keď strácam odvahu, túžbu lietať, chuť na sladké, či pokoj v duši,
vtedy chodím na zabudnuté miesta a ďakujem za všetko, lebo žiť ďalej sa musí.
Keď raz opäť niečo stratím v sebe, vrátim životu všetko, čo som si požičala,
vtedy splatím úroky a dane s vedomím, že už neostalo nič, čo by som mu dala.
Nakoniec vojdem po špičkách do prázdnej izby, sadnem si a…
…oblečená do snehobielych šiat počkám, kým si ma nájdeš.
