Deň Zeme
Dnes je Deň Zeme… Nevadí, že bol včera, aj dnes môže byť, aj zajtra.
Každý si mení profilovku na fb, fotí sa s vrecami smetí, vo veľkom sa objavujú články ako vystrihnuté z denníka ochrancov prírody. Odrazu každý ide zachraňovať Zem, alebo o tom aspoň hovorí. Globálne otepľovanie nie je novinka a aj Golfský prúd sa spomalil. Samovoľné uvoľňovanie metánu do ovzdušia z prírodných zdrojov (nemyslím teraz to, čo sa vytvorí konaním človeka) sa zvyšuje. Oceán je okrem obrovského množstva turistov a rybárov (aj tých nelegálnych) zaplavený odpadom a splaškami. Joj, to je smola, že na opačnom konci sveta ako boli vypustené. Roky každý vie, čo sa deje so Zemou. Čo sme to my ľudia s ňou urobili…?
Čo sme ne/urobili?
Už odmalička sme predsa vedení rodičmi, učiteľmi, štátnymi predstaviteľmi a dokonca mnohí i vlastným svedomím k ochrane prírodného bohatstva, zdrojov a krás. Viem, že sa množstvo tých dobrých stále zvyšuje. Akurát je ťažko povedať v porovnaní s čím. Ako je možné, že sa niekomu zdá osveta prislabá? „Žiadajme viac hodín, nech sa deti naučia…“, povedia šikovne. Na vine budú určite učitelia. Ale prečo?
Veď už deti v škôlke sa učia, čo znamená ochrana životného prostredia. Sú vedené k poriadku a čistote, nielen svojej, aj v triede, na dvorčeku, v šatni i v jedálni. V školách všetkých typov sa v tom pokračuje…Tak, kde nastala chyba, keď deti nie sú ochotné urobiť dva kroky k smetnému košu?
Ja som chodila do školy v minulom storočí. V škole sme sa o ochrane životného prostredia údajne učili menej ako deti dnes. Menej teoreticky, viac prakticky (soboty pracovnej cti), ale smeti si odhodím do koša aj dnes. Aj keď sa nik nepozerá…
Naozaj je to na zamyslenie sa… aspoň dnes.
Ktovie, možno to pomôže.
Ryba smrdí od hlavy
Určite je to pravda, že ryba smrdí od hlavy. Pažravá ekonomika vyťaží, vycucia, zlikviduje, všetko pre zisk. Nielen prírodu, ale aj naše životy. Neľakajte sa, nehovorím o žiadnych ohrozeniach fyzických. Hovorím o tom, ako sa celým konzumným pohľadom na všetko okolo nás zmenili naše životy. Ako sa stále naháňame za niečím, čo má ten alebo onen. Ako sme si zmenili rebríčky hodnôt. Ako tolerujeme netolerovateľné, zakrývame si oči, odvraciame sa od problémov…, lebo je to ľahšie.
A čo ak vôbec nehovoríme o rybách?
Chrániť prírodu
Akokoľvek to pomenujeme, kto má prírodu rád, bude ju chrániť celý život. Nielen dnes.
Kto ju berie ako vidinu zisku, ďalej bude rabovať.
Tak si užite krásny slnečný deň, vezmite deti, do prírody a ukážte im, aká je nádherná.
Aby nemuseli raz v budúcnosti povedať svojim deťom: „Ja si pamätám časy, keď naša Zem bola ešte krásna…“
