Z rozprávky do rozprávky
Rozprávky vždy patrili a patria neodmysliteľne k môjmu životu. Sprevádzali ma v detstve, i počas štúdia. Pomáhali mi pri výchove mojich detí a stále ich využívam aj vo svojej práci. Vediem svojich žiakov, aby sa o knihy zaujímali. Mnohokrát som prvým človekom, ktorý im číta rozprávky.
Robím si už dlhoročne v triede vlastnú čitateľskú súťaž. Nazvala som ju „Čitateľský kráľ/kráľovná“, pričom odmenou, ktorú víťaz odo mňa získa, je rozprávková kniha.
A nie hocijaká.
Ako vybrať knihu
Vždy sa snažím vybrať takú knihu, ktorá sa hodí ku konkrétnemu dieťaťu. K jeho záujmom i čitateľským schopnostiam. Samozrejme, že reč je o tlačených knihách. Aj ilustrácie a celkový vzhľad knihy zavážia. Menším deťom vyberám pevnú väzbu a tí starší si poradia aj s mäkkou obálkou. Ďalším kritériom je veľkosť a tvar písma.
Keďže sa jedná o žiakov 1.-4. ročníka na základnej škole, kniha by nemala byť vytlačená drobným písmom. Rovnako ani príliš „vyčačkaným“, málo prehľadným typom. Prípadne s hustým riadkovaním. Dôležitá je aj samotná veľkosť a hmotnosť knihy. Ľahšie je im čítať si z knihy veľkosti aspoň blížiacej sa rozmeru od A5 do A4. Dobré sú aj tie v tvare štvorca. A ak je knižka taká ťažká, že ju majú problém udržať v rukách, ochotne prenechajú čítanie radšej na vás.
Všetky tieto veci by len sťažovali deťom čítanie, a čím to ide pomalšie a ťažšie, tým je menšia chuť čítať.
Môj rebríček detských kníh
Každý z nás má ten svoj rebríček obľúbených kníh, na ktoré rád spomína. K napísaniu toho môjho ma motivovali práve deti na besedách. Často sa ma pýtali, aké knihy sa mi páčia. Tak som si sadla a zostavila som si rebríček knižiek. Sú v ňom zaradené hlavne tie, čo sa mi páčili a zaujali ma v detstve. No aj knihy, pri ktorých som zažila množstvo zábavy s mojimi deťmi a žiakmi. Určite nie je konečný. Krásnych kníh je neúrekom a nezmestia sa tu všetky. Toto sú však moje „srdcovky“.
1. Rozprávky o psíčkovi a mačičke – Jozef Čapek
Táto knižka ma oslovila aj napriek tomu, že som ju čítala ako „povinné čítanie“. Dostala som ju od rodičov v roku 1980. Poriadne dávno… Nič to však nemení na jej nadčasovosti, veď po prvý raz vyšla v roku 1929. Prečo je práve ona na prvom mieste? Pravdepodobne je to aj prvá kniha, ktorú som si úplne sama prečítala. Prvýkrát som si začala uvedomovať pravopis slov v čítanom texte. Zafungovala pri nej moja vizuálna pamäť. Dodnes si spájam slovko „viseli“ s rozprávkou Ako psíček a mačička umývali dlážku. Hneď sa mi pred očami zjaví obrázok, na ktorom visia na šnúre ako prádlo. A viem, že visieť sa píše s mäkkým i, lebo som sa to tam predsa dočítala.
Veľa zábavy
Veľa zábavy som prežila aj pri čítaní o psíčkovi a mačičke mojim deťom. Všetky rozprávky sme vedeli naspamäť. Mnohokrát sa stalo, že som povedala prvé slovo vety a ony ju dokončili. Smiali sme sa a výrazne preháňali pri výslovnosti, akoby sme hrali divadlo: „…a tak dala do tooorty štyyri myyyši.“ Najväčší úspech mali rozprávky – Ako piekli tortu na meniny, Ako psíček s mačičkou umývali dlážku, Ako si psíček roztrhol gatky a O pyšnej nočnej košieľke. Páčili sa mi ilustrácie pána Čapka a obdivovala som, ako to tak výstižne a pritom jednoducho dokázal nakresliť. Pre mňa a nielen v detskom veku rozprávková kniha na jednotku.
2. Maťko a Kubko – Marianna Grznárová
Veselé príbehy valachov Kubka a Maťka zaujali aj mňa, aj moje deti. Záujem sa prehĺbil, keď sme ich spolu pozerali ako Večerníčky v televízii. Hoci to hrdinovia nemali vždy pri práci s ovečkami jednoduché, autorke sa šikovne podarilo aj nebezpečné situácie opísať s humorom a nadhľadom. Vlk je síce prefíkaný, ale nedomyslí svoje konanie. Medveď je štrbavý a valachom nakoniec pomáha. V reálnom svete by bol pre nich nebezpečný. Zaľúbia sa do víly Olinky a ona sa venuje viac ovečkám. V korunách stromov budú hľadať kukučku a tá k nim nakoniec sama priletí… Milé a zábavné čítanie pre každého.
3. Ako šla rozprávka do sveta – Elena Slobodová
Patrí medzi rozprávkové knihy, ktoré som čítala mnohokrát. Okrem poučných rozprávok z celej Európy ponúka aj krásne ilustrácie. Ako dieťa som túžila vedieť kresliť takéto obrázky. Aj som to skúšala napodobňovať. Najkrajšia pre mňa je rozprávka Víla. Hlavnými postavami sú víla, macocha a jej vlastná a nevlastná dcéra. Páčilo sa mi ako jednoducho a výstižne je zobrazené slušné (otvorila ústa, a keď rozprávala padali jej z úst ruže a drahokamy) a neslušné vyjadrovanie (z úst je vypadli hady a žaby). Nebolo treba viac slov. Dobro bolo odmenené a zlo potrestané, ako to má byť v rozprávke .
4. Malý princ – Antoine de Saint-Exupéry
K tejto knižke som sa dostala až počas štúdia. Oslovila ma rovnako ako milióny ľudí po celom svete. Jej veľkou devízou je schopnosť prihovoriť sa malým i veľkým čitateľom. Myšlienky sú silné a pravdivé, hoci dej je vymyslený.
„Ty si pre mňa zatiaľ len malý chlapec podobný státisícom iných malých chlapcov. A nepotrebujem ťa. A ani ty ma nepotrebuješ. Ja som pre teba iba líška podobná státisícom iných líšok. No ak si ma skrotíš, budeme jeden druhého potrebovať. Budeš pre mňa jediný na svete. Ja budem pre teba jediná na svete… “
Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/blog/maly/
Tento citát sa stal aj motívom piesne Jany Kirschner Líška
https://www.youtube.com/watch?v=MfM-BHceHsI
5. Slnovratka – Jozef Cíger-Hronský
Slnovratka sa mi dostala do rúk dávno. Mala na sebe ešte trochu pochmúrne pôsobiaci obal. Ako sa vraví: – Nesúď knihu podľa obalu, začítala som sa do prvých riadkov. Pochopila som, že je plná zaujímavých rozprávok o princeznách, čertoch, súrodencoch, silákoch, zvieratách a čarovných vecičkách. Napriek jej rozmerom som sa k nej rada vracala. Ilustrácie sú pekné aj napriek smútku, čo z nich vyžaruje kvôli použitej výtvarnej technike. V dnešných nových vydaniach sú aj ilustrácie iné, pestrejšie a pre deti pozitívnejšie naladené.
6. Ferdo Mravec – Ondřej Sekora
Príbehy Ferda Mravca s mašľou na krku, namyslenou parádnicou Lienkou a chrobákom Truhlíkom, čo všetko vie a všade bol, každému priblížia svet drobných tvorov, ktoré často prehliadame. Ich problémy i radosti krátkeho života autor opisuje humorne i vážne. Vďaka tejto knižke som sa oboznámila aj s chrobáčikmi, ktoré bežne „panelákové“ dieťa nevidí. Príjemné čítanie pre malé i väčšie deti.
7. Rozprávky – Hans Christian Andersen
Kultové rozprávky Hansa Christiana Andersena určite nenechajú chladným žiadneho z čitateľov. Najznámejšie z nich Cisárové nové šaty, Mrzké káčatko, Princezná na hrášku, Slávik, Snehová kráľovná i Dievčatko so zápalkami svojským spôsobom vysvetľujú a opisujú ľudské kladné i záporné vlastnosti. Dalo by sa povedať, že detský čitateľ pri ich čítaní (možno po prvý raz) zistí, že v živote nekončí všetko dobre ako v rozprávke…
8. Tri čarovné vecičky – Anna Baugová
Opäť ďalšia z rozprávkových kníh o princeznách, čertoch, nebojácnych mládencoch, cisároch, drakoch aj strigách. Autorka v nej zozbierala lotyšské rozprávky, preložila ich Jana Tesařová. Ilustrácie Renáty Vlachovej originálnym spôsobom vyjadrujú dej. Akoby jednotlivé postavy z deja vystrihovala a vlepila do jedného celku. Rovnako ako predchádzajúce knižky, aj táto má neodmysliteľné miesto v mojej knižnici.
9. S dievčiskom sa nehráme – Nataša Tanská
Táto veselá knižka sa mi zapáčila nielen pre ilustrácie Renáty Vlachovej (spomínaná pri knihe Tri čarovné vecičky). Je plná príbehov súrodencov Peťka a Paľka (dvojičiek) a ich sestry Lucky. Veľavravná veta: „S dievčiskom sa nehráme!“ a smútok odstrkovanej sestry naznačuje starosti detí v mnohých rodinách. Skrátka rivalita prebieha nielen medzi dospelými. Lucka mala našťastie veľkú oporu vo svojej mamičke, ktorá sa vždy snažila napätie medzi jej deťmi zmierniť. S ľahkosťou a humorom sa jej to aj darilo. Držala som jej vždy palce.
10. Pyžamkáči – Margita Ivaničková
Nakoniec som vybrala aj jednu knižku z knižnice mojich detí. Pyžamkáči je kniha pre mňa zaujímavá aj vďaka jemným a krásne farebným ilustráciam blízkym svetu snov i deťom. Príbehy o pyžamkáčoch (postavičiek z pyžamka, ktoré ožívajú a rozprávajú ich) pomáhajú prekonávať strach a obavy škôlkara Damiána. Nájdu sa v nich mnohí predškoláci.
Nezatváram dvere do rozprávok
Na záver však nezatváram dvere do sveta rozprávok. Čím viac premýšľam o tom, čo sa mi páčilo a páči z detskej tvorby, tým sa mi táto úloha zdá náročnejšia. Veď skúste sami zabaliť svoju knižnicu prečítaných obľúbených kníh do jedného balíka. Je to nemožné. Nespomenula som ešte mnohé, čo by stáli za zmienku. Ale aj vďaka tomuto článku budete lepšie rozumieť, prečo píšem práve rozprávky a nie romány…