Láska…
…hory prenáša. Láska inšpiruje básnikov, mení osudy, zahŕňa človeka šťastím, nasadí ružové okuliare, láme srdcia a môže byť aj príčinou vojen (nemala by).
Láska je pre človeka zložitejšia ako matematika, často s neriešiteľnými príkladmi.
– Albert Einstein
Druhá motivácia k tvorbe. Mnohých ľudí. Nielen mojej.
Nenapraviteľný romantik
Som celoživotne nenapraviteľný romantik. Hoci život sa so mnou nehrá vždy v rukavičkách, láska mi pomáha všetko prekonať. Nezanevrela som ani vtedy, keď som „vďaka“ nej spadla až na samé dno. Bola to ona, čo ma vytiahla na breh. A nič to, že občas na opustený ostrov. Svoje myšlienky som vtedy hádzala do mora ako správy vo fľaši. Či našli adresáta? Niektoré áno. Nepopieram, že aj neskoro. Ale veď: „Radšej neskoro ako nikdy…“
Niektoré uviazli na dne. Ako slová v hrdle, keď sa láska stratí. Ako vraky krásnych lodí. Ostane na ne iba spomienka.
Láska naučí chápať…
Láska mi pomáha písať a hľadať ju nielen v ľuďoch, zvieratách, či kvetoch, ale aj v každom nádychu, či studenej snehovej vločke, ktorú svojim teplom nechtiac zničím…
Jedine ona dá pocítiť, že ste pre niekoho najdôležitejší, nenahraditeľní, najodvážnejší, schopní zdolať akékoľvek prekážky, všetko dokázať a obrátiť svet naopak.
Jedine ona dá pocítiť, že ste nič. Naučí chápať slová nekonečno, samota v dave, 13-sta komnata, prázdnota, nikdy…
Vďaka láske sú na svete deti a len pre ne sme schopní vzdať sa všetkého…aj lásky.
Moje deti
Sú mojím najväčším šťastím. I bolesťou.
Sú všetkým, čo mám. I keď mi nepatria.
Sú túžbou. I objatím.
Sú radosťou. I slzami v tmách.
Sú prvými krôčikmi. I pádmi.
Sú oázou pokoja. I trieskajúcimi bubnami.
Sú slovkom mama. I výčitkou.
Sú tým, prečo vždy ráno vstanem. I tým, prečo nespávam.
Sú mojou múzou. I večným strachom.
Sú zmyslom môjho života. I keď sa mi raz stratia vo svete.
Sú mojím splneným snom. I napriek tomu sa zdržia len krátko…
A ja veľmi dobre viem, že ich musím nechať ísť…
Každý rodič určite rozumie, čo tým chcem povedať. Tak načo viac slov…?
