Víťazí dobro?
Víťazí dobro v dnešnom svete, alebo už iba v rozprávkach?
Otázka, ktorá vyvoláva omnoho viac otázok, než odpovedí. Ako môžeme veriť v dobro? Aký je dnešný svet? Prečo sú vo večerných správach iba tie zlé veci, čo sa cez deň udiali? Naozaj sa vo svete nedeje nič dobré, čo stojí za zmienku? Aký by bol náš život, ak by sme zažívali len dobré veci? Aký bude, ak necháme víťaziť zlo? Dokážeme s tým niečo urobiť? Ako môžem ja, malé zrnko piesku v mori, zlepšiť svoj život a tento svet?…
Každej chce mít jenom štěstí.
Smutek? To tak jěště!
Ale duhu nevyrobíš bez pár kapek deště.
jedno.duchost.cz
A žili šťastne, až kým nepomreli…
A žili šťastne… to je tá čarovná veta, ktorou končí takmer každá klasická rozprávka. Veta dávajúca ľuďom nádej, že sa všetko skončí dobre. Nie iba v rozprávke. Všetci chceme veriť, že raz budeme mať lásku o akej snívame, rozprávkovú svadbu, kopec detí, dom, v ktorom budeme žiť, auto, dovolenku snov, dosť peňazí… A ktovie, čo ešte?
A sme potom sklamaní, keď princ na bielom koni nepríde, svadbu vybavíme len o dvoch svedkoch, lebo peňazí niet. Z vysnívaného domu sa stane len garzónka, kde sa deti nezmestia. Možno jedno, keď sa potisneme. To, čo sme krvopotne vyštudovali, na trhu práce už nepotrebujú. Hľadáme si teda iné miesto, nezáleží na tom, či za pásom, na trhovisku, alebo za hranicami Slovenska. Ten hypotekárny úver predsa treba splácať. Náš život sa nám často nejaví ako rozprávkový…
Večerné správy
Večer si zapneme televízor a už roky v správach vidíme vraždy, útoky na nevinných ľudí, zlodejov, katastrofy, požiare… Nič, čo by človeku pomohlo relaxovať po náročnom dni v práci za minimálnu mzdu. Viem, že mnohí z vás radšej prepnete inam, alebo si vezmete do rúk dobrú knihu. Dnešný svet akoby nútil dobrých a slušných ľudí mlčať, sedieť v kúte, čakať na zázrak, ktorý nechodí. Núti premýšľať, aký zmysel vôbec má tá lopota… Práve o to možno niektorým ide. Veď pre nich je výhodnejšie, ak sa pod návalom vlastných existenčných problémov nevládzeme a nestíhame zaoberať tými „veľkými“ celosvetovými problémami. Lenže zlo tu bolo aj predtým.
Doba informácií
Táto doba obrovského množstva informácií nás zasypala. Zvalila na nás ťarchu celého sveta so slovami: “ Na! Tu to máš! Všetko sa hneď dozvieš! Ako sa s tým vyrovnáš, to je tvoja vec!“ A je len na nás, ako to spracujeme. Či to prijmeme, alebo zavrhneme. Možno sa nás to nedotkne a možno rozplače, alebo dokonca zloží na kolená. Dáme „like“, „dislike“, „coment“, alebo to zmažeme z pamäti. Nielen počítačovej, ale našej vlastnej. Akokoľvek sa rozhodneme, časť tej správy nás zasiahne, dotkne sa našej duše, hoci sa hrdinsky tvárime, že nie.
Dobro v rozprávke a v nás
Dobro v rozprávke všetkými možnými i nemožnými prostriedkami bojuje proti zlu a víťazí. Poviete si: „Hrdinovia v rozprávkach to majú ľahšie, ako my v reálnom svete,“
Áno. Pomáhajú im starenky, víly, hovoriace zvieratá a veci, čary a šťastie, i nadpozemské bytosti. A nám kto pomôže? Niekomu Boh, niekomu svätí, ku ktorým sa modlia. Ľuďom, čo veria v silu osudu, nič nepomôže. Všetko je dopredu napísané a nijako to podľa nich neovplyvníme. Prijímajú svoj život za predurčený. Ďalší vravia, že je to karma. Niečo sme pokazili v minulom živote a preto musíme žiť takto. Vybrať si možno čokoľvek.
Boj dobra proti zlu je v nás
V každom z nás neustále prebieha boj dobra proti zlu. Máme v sebe ten vnútorný hlas, ktorý našepkáva: „Takto áno. Tak to už je cez čiaru! Stop!“ Akokoľvek ho nazveme – Boh, svedomie, moje druhé ja, vždy ide o náš vnútorný boj dobra proti zlu. My sami poznáme najlepšie svoje dobré i zlé vlastnosti, počiny a slová.
Ani poznanie všetkého neprináša šťastie, pretože na to stačí vedieť iba rozoznať dobro od zla.
Platón
Začať od seba, konať dobro nielen sebe, ale aj ľuďom okolo… Ak by sa každý rozhodol konať správne veci, zmenil by sa k lepšiemu aj svet? Skúsme to nevzdať. Veriť v dobro ako v rozprávkach, možno bude to jediné, čo nám nakoniec zostane.
Mať svoj sen
Je dobré mať svoj sen a ísť si za ním, prekonávať prekážky a postupne získavať vytúžené. Je dobré žiť a nie prežívať. Je dobré byť dobrým. Ale nie hluchým, slepým a nemým pred zlom. A aj tu mi môžete protirečiť – veď ako dopadli tí. čo sa zastali niekoho v núdzi? To už je však do iného článku. Nazvala by som ho „Vzťahy medzi ľuďmi kedysi a dnes“.
Človek potrebuje postretnúť aj to zlé, aby si vážil to dobré, čo sa mu v živote stalo.
Iba pre bolesť si človek šťastie nachádza.
Publilius Syrus
Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty-o-stastie/
A ešte jeden citát na záver, ktorý mi pomáha kráčať vpred:
Nakoniec všetko dobre dopadne. A ak to dobre nedopadlo, ešte nie je koniec.
web
Nech aj u vás dobro víťazí nad zlom…