Potrebujem jeho energiu
Slnko potrebuje každý k životu. Ja tiež nie som iná.
Jeho energiou si doslova dobíjam baterky. Keby sa dalo, na zimu by som odletela do teplých krajín ako lastovičky. Lienky bežne zimu prespia v úzkych škárach. Človek nemôže. Pokiaľ pociťuje aspoň kúsok zodpovednosti… Nevadí.
Leto zas raz príde a ja horúce slnko privítam s otvorenou náručou. Dá mi silu, teplo ( veď celý život je mi zima, ak je menej ako 20 stupňov), radosť zo života, dobrú náladu a motiváciu niečo začať, alebo dokončiť. Kým svieti, mám chuť rozbehnúť sa naproti všetkým výzvam.
„Najťažšia lekcia je pochopiť, že nikto ti nedá pocit šťastia.
A zároveň, že ty nie si zodpovedný za šťastie druhých.
Si voľný. Šťastie je tvojou povahou a vždy to tak bolo.
Takže buď, ako slnko, svieť!Nečakaj na iné svetlo, nehľadaj výhovorky, aby si ukázal svoj charakter.
Necíť sa zodpovedný za všetkých druhých, ktorí nikdy neobjavili svoje svetlo.
Svieť. Uč príkladom. Kráčaj po svojej ceste s odvahou. A keď ostatní sú smutní, alebo závidia ti tvoje svetlo, ak ťa súdia, útočia na teba, prijmi ich do centra tvojho vesmíru, je to v poriadku.Je to ich práca, zmieriť sa s tým, je to ich cesta. Želaj im to najlepšie a kráčaj. A keď sa prestaneš pokúšať zachrániť iných, keď prestaneš byť mamou, či otcom, ktorých nikdy nemali, môžeš ich mať naozaj rád. Môžeš byť naozaj neporaziteľný.
Môžeš ich milovať dosť na to, aby si ich pustil, pretože láska má vôňu slobody ….
– Jeff Foster
Aj keď slnko zájde za mraky
Pýtate sa: -Čo ak to slnko zájde za mraky? Nuž vtedy využívam nahromadenú energiu zo slnečných dní a pokračujem ďalej. Som ten typ, čo aj keď si ľahne s úmyslom pospať si, často nedokáže vypnúť mozog. Myšlienky ma doslova vyženú z postele: „Ešte by si mohla toto a tamto…hento nemáš dorobené, dopísané. Bolo by fajn, ak by si šla tam a tam…pomohla…tak vstávaj!“ Ja tvrdím, že je to zapríčinené práve tým pocitom zodpovednosti. Asi ho mám až moc. A tak sa stáva, že ako nočný tvor neskoro zaspávam pre prácu, koníčky, povinnosti… Ale aj preto, aby som mohla vidieť hviezdy (tie príliš vzdialené slnká, čo mi zohrievajú dušu) a niečo si želať. Ráno vstávam skoro, aby som si vychutnala východ slnka, nabila sa energiou a viac stihla.
Niekedy stihnem, inokedy nie.
K čomu ma inšpiruje
Sú dni smutné, zamračené a lenivé. Málokto ich má rád. Ani ja nie som výnimkou. Potrebujem ich rovnako ako tie krásne, slnečné. Len vďaka nim dokážem oceniť to dobré v živote.
Veď ak by zima nebola tuhá, netešili by sme sa na daždivú jar. A až po horúcom lete, dokážeme prijať príchod mrazivých a krátkych dní.
Inšpiruje ma. Slnko a ten prírodný kolobeh ročných období, čo vďaka nemu prežívam ma inšpiruje k túžbe byť človekom. Žiť, túžiť, tvoriť, občas aj živoriť a trápiť sa, znovu sa snažiť, brodiť sa… a pri tom (aj napriek tomu) stále milovať svet.