Nahliadnutie pod obal knihy
Zlaté srdiečko z Kráľovstva drahokamov
1. ukážka:
…Trpaslíci sa konečne spamätali. Už to vyzeralo, že skameneli a budú dobrí akurát na ozdobu do okrasnej záhradky.
„Áááááááách, pán Veľkomožný, čo budeme robiť? Čo ak zajtra zmizneme aj my?“ kričali a behali dokola. To bolo pre nich typické. Vždy sa viac báli o svoje zadočky. A takéto situácie v nich vyvolávali , no čo iné – strach.
Vtedy to nariekanie už pán Zafír nevydržal:
„Ticho! Nekričte a upokojte sa!“ Poškrabkal sa po svojej dúhovej brade a začal sa prechádzať po dvore. Hľadal stopy. Verní trpaslíci ho nasledovali. Potom sa pridali aj ostatní členovia tejto zvláštnej rodinky. Kráčali za sebou, akoby sa hrali „Na hada“. Všetci s rukami za chrbtom a hlavami sklonenými k zemi. Miesta, kde mali byť ich miláčikovia, prešli krížom-krážom asi stokrát. Pána Veľkomožného to tak veľmi unavilo, že si sadol do prachu. Ostatní to znovu za ním zopakovali. A možno len boli naučení robiť všetko spoločne… Ktovie?
Zrazu pán Zafír zbadal niečo neobyčajné…
2. ukážka
…Okamžite sa všetci rozbehli za ním. Neveriacky hľadeli, ako zo zeme dvíha papagája ešte trochu omráčeného z úderu do okna.
„Orino!“
„Orino!“
„Orino sa vrátil!“ kričali jeden cez druhého a trpaslíci skákali od radosti meter do výšky. Rubín položil Orina na stôl, dal mu misku obľúbených semienok a vodu. Vták dychtilo chlípal a jedol. Bol šťastný, že je doma. Keď sa nasýtil, pozrel navôkol a videl ustráchané tváre svojich priateľov:
„Prratinus všetkých uniesorr! Nezniesorr, že si tu tak spokojne nažívame. Ja som mu stihorr ubziknúť do rresa. Skorro ma zožrrarri divé zverry!“
„Ešteže si živý a zdravý,“ povedal pán Zafír po dôkladnej prehliadke. Orino im dopodrobna vyrozprával, čo sa stalo. Ako Platinus so svojimi pomocníkmi pochytali všetko živé z dvora a odniesli nevedno kam. Potvrdilo sa, že dohoda bola porušená…
Všetko Vám však neprezradím. Chcela som, aby ste boli aspoň trošku zvedaví…
