Keď tvorím, tak lietam

Zašepkaj mi…


Komentáre:

Zašepkaj mi

Zašepkaj mi svoje priania.
Povedz, ako si ich splníš…
Na chvíľu váhaš a iba mlčíš.
Tak radšej budem ticho aj ja.

Vnímam tvoju prítomnosť
cez širokopásmovú vlnovú dĺžku.
Načúvam šumenie, hľadám otázku
a občas mám všetkého dosť.

Zavretí sme pred ľuďmi do svojho sveta,
už boli tie slová na jazyku…
Možno sme ticho len zo zvyku
a pozeráme si ponad plece do ďaleka. (viac…)

Zmotaní osudom


Komentáre:

Zmotaní osudom

Zaplietli sa naše nitky osudu,
tak ako mačiatko zapletá babkine klbká.
Čím viac sa snažíš ich rozmotať,
tým väčšie množstvo uzlíkov sa tvorí… (viac…)

Nádej má farbu belasej oblohy


Komentáre:

Nádej má farbu belasej oblohy


Nádej má farbu belasej oblohy, detských očí plných otázok,
čerstvého vánku, aj bociana, čo už priletel neznalý prekážok.

Nikto z nás sa dnes spoza záclony nepozerá cez ružové okuliare.
Realita nás dobehla a spočítava mám všetky eurá, libry aj doláre. (viac…)

Deň otvorenia výstavy – prvá vernisáž


Komentáre:
deňotvorenia, vernisáž, maticaslovenská, obrazy

Deň otvorenia

Nadišiel deň otvorenia výstavy. To vážne ma čaká vernisáž?
Celé doobedie som strávila poslednými úpravami vo výstavnej miestnosti. Včera krásne svietilo slniečko a akurát dnes muselo pršať. Nemyslela som ani tak na to, že príde menej ľudí, ako na to, či to „ustojím“. Zhoršené počasie ma často vyradí a ranné vstávanie mi dalo poriadne zabrať. Potom mi už adrenalín a zodpovednosť voči vám nedovolili podvoliť sa únave. 

Vernisáž

Vernisáž mala začiatok o 14:30 hodine. Ľudia sa začali schádzať a nedočkavo prezerali vystavené obrazy a veci, kládli prvé otázky… (viac…)

Ako som prvýkrát robila výstavu


Komentáre:
moje, obrazy, nastene

Ako som prvýkrát robila výstavu mojich obrazov?

Po prvýkrát je to vždy trochu náročnejšie. Predstavu o tom, ako sa to robí, som zhruba mala…
Jeden by si myslel, že robiť výstavu nie je žiaden kumšt. Povešať pár obrazov, to je za chvíľu.

Zdanie klame 

Zdanie klame. Pokiaľ vám výstavu nerobí galéria, ktorej za vynaloženú námahu primerane zaplatíte, je to kopec práce. (viac…)

Motivácia, alebo odkiaľ sa berie?


Komentáre:

Motivácia, alebo odkiaľ sa berie?

„Odkiaľ sa berie motivácia?“
Túto otázku si často kladiem a určite aj mnohí z vás takmer každý deň.
Niektorí z nás ju stále hľadajú a iní sú jej zdrojom. No predsa sa zjaví, len tak znenazdania a je tu… (aj táto, čo ma priviedla napísať konečne po dlhom čase článok)
A vy odrazu viete, čo s ňou, ako ju pretransformovať v niečo krásne, užitočné, nápomocné, alebo prospešné pre iných. (viac…)

Občas chýba len málo…


Komentáre:

Občas chýba len málo…

Občas mi chýba ku šťastiu len málo:
– chvíľa, keď poviem si „to za to stálo“.
Občas mám zas všetkého príliš málo,
lásky, času, dôvery, peňazí, inšpirácie…
a zdá sa, že nenájdem nič, čo by zaujalo. (viac…)

V kruhu života


Komentáre:
zlatá, špirála, ostne, v kruhu, autor originálu lenkalienka.sk

 

V kruhu života


Krútime sa v kruhu všetci od mala,
krútime sa stále a stále dokola…

Najprv mame vôkol nôh, aj na kolotoči spolu.
Roztočíme „mlynské kolo“ a spadneme celkom dolu. (viac…)

Čím sú pre mňa Vianoce?


Komentáre:
Vianoce, stromček, ozdoba

Čím sú pre mňa Vianoce?

Čím sú pre mňa Vianoce?

Pár slov, ktoré pohladia.
Pár rúk, čo objímu.
Pár očí, ktoré sa potešia.
Pár uší, čo ma vypočujú.

Pár známych, ktorí ma navštívia.
Pár detí, čo mi na ulici zamávajú.
Pár koláčikov, ktoré mi chuť osladia.
Pár salóniek, čo na strome sa pohojdajú. (viac…)

Mikulášku, dobrý strýčku…


Komentáre:

Mikulášku, dobrý strýčku…

„Mikulášku, dobrý strýčku…“, znie pieseň z našej triedy už niekoľko dní. Deti počítajú na prstoch koľkokrát sa ešte vyspia a príde Mikuláš.


Možno sa to stalo a možno nie…

Možno sa to stalo a možno nie, ale raz…
„Povedzte nám, pani učiteľka, ako to bolo na Mikuláša kedysi?“ ozval sa najmenší chlapček.“
„Tak si sadnite na koberec“, kývla hlavou a ticho čakala, kým si všetci našli pohodlné miesto. 
Oprela sa o okraj lavice a začala spomínať na čas detstva: „Mikuláš, ako si ho pamätám…?“ (viac…)