Blog

Deň otvorenia výstavy – prvá vernisáž


Komentáre:
deňotvorenia, vernisáž, maticaslovenská, obrazy

Deň otvorenia

Nadišiel deň otvorenia výstavy. To vážne ma čaká vernisáž?
Celé doobedie som strávila poslednými úpravami vo výstavnej miestnosti. Včera krásne svietilo slniečko a akurát dnes muselo pršať. Nemyslela som ani tak na to, že príde menej ľudí, ako na to, či to „ustojím“. Zhoršené počasie ma často vyradí a ranné vstávanie mi dalo poriadne zabrať. Potom mi už adrenalín a zodpovednosť voči vám nedovolili podvoliť sa únave. 

Vernisáž

Vernisáž mala začiatok o 14:30 hodine. Ľudia sa začali schádzať a nedočkavo prezerali vystavené obrazy a veci, kládli prvé otázky… (viac…)

Ako som prvýkrát robila výstavu


Komentáre:
moje, obrazy, nastene

Ako som prvýkrát robila výstavu mojich obrazov?

Po prvýkrát je to vždy trochu náročnejšie. Predstavu o tom, ako sa to robí, som zhruba mala…
Jeden by si myslel, že robiť výstavu nie je žiaden kumšt. Povešať pár obrazov, to je za chvíľu.

Zdanie klame 

Zdanie klame. Pokiaľ vám výstavu nerobí galéria, ktorej za vynaloženú námahu primerane zaplatíte, je to kopec práce. (viac…)

Motivácia, alebo odkiaľ sa berie?


Komentáre:

Motivácia, alebo odkiaľ sa berie?

„Odkiaľ sa berie motivácia?“
Túto otázku si často kladiem a určite aj mnohí z vás takmer každý deň.
Niektorí z nás ju stále hľadajú a iní sú jej zdrojom. No predsa sa zjaví, len tak znenazdania a je tu… (aj táto, čo ma priviedla napísať konečne po dlhom čase článok)
A vy odrazu viete, čo s ňou, ako ju pretransformovať v niečo krásne, užitočné, nápomocné, alebo prospešné pre iných. (viac…)

Mikulášku, dobrý strýčku…


Komentáre:

Mikulášku, dobrý strýčku…

„Mikulášku, dobrý strýčku…“, znie pieseň z našej triedy už niekoľko dní. Deti počítajú na prstoch koľkokrát sa ešte vyspia a príde Mikuláš.


Možno sa to stalo a možno nie…

Možno sa to stalo a možno nie, ale raz…
„Povedzte nám, pani učiteľka, ako to bolo na Mikuláša kedysi?“ ozval sa najmenší chlapček.“
„Tak si sadnite na koberec“, kývla hlavou a ticho čakala, kým si všetci našli pohodlné miesto. 
Oprela sa o okraj lavice a začala spomínať na čas detstva: „Mikuláš, ako si ho pamätám…?“ (viac…)

Z času na čas mávame pocit, že dobre už bolo


Komentáre:

Máte pocit, že dobre už bolo?

Máte aj vy občas pocit, že dobre už bolo? Nič sa nedarí? Všetko sa vám sype na hlavu a energia akoby šla niekam na dovolenku a zabudla sa vrátiť?
Každý sa vo svojom živote stretne podobnými pocitmi. To sa stáva…

Je to na nás

Je na nás, ako sa k tomu postavíme. Či si poplačeme v kúte, vo vani alebo spolu s dažďovými kvapkami. Či pustíme na „plné pecky“ obľúbenú hudbu. Posťažujeme sa priateľom. Alebo pár dní len prespíme so slovami – nič sa mi nechce…  (viac…)

Čas spomaliť


Komentáre:

Je čas spomaliť

Čas spomaliť?
V máji sa opäť začína finišovať v práci, veď sa blíži koniec školského roka. S jarnými prácami v záhrade, s plánmi na leto…

Iné plány

Mám však iné plány.
Plány, ktoré som ani náhodou nemala „v pláne“.
Musím spomaliť. „Dovtedy sa chodí s džbánom po vodu…“ (viac…)

Indiánska múdrosť na záver 7.časť


Komentáre:

Indiánska múdrosť na záver

V dnešnom článku na záver série „Indiánska múdrosť“ pridávam všetky zostávajúce múdre myšlienky, ktoré majú čo povedať každému z nás. Mnohé súvisia s postojom ľudstva k našej Zemi, životu a spôsobu ako dosiahnuť pokoj v duši.

 

25. Miluj zem. Nezdedil si ju po rodičoch, ale dlhuješ ju svojim deťom

Miluj Zem alebo zem? Predsa oboje. Ak milujeme všetko, čo nám poskytuje naša Zem a vážime si ten úžasný kolos, je samozrejmé milovať aj zem. Prvotný zdroj našej obživy. Mnohí ľudia sú tak úzko spätí so zemou a prírodou, že je pre nich nepredstaviteľné akokoľvek ju ničiť. 

Dedičstvo

Je to naše dedičstvo.
Nie však v zmysle získania majetku dedičským konaním niekde na súde.
Dedičstvo po predchádzajúcich generáciách ľudstva, ktoré sme „dočasne dostali do prenájmu“ – pokým žijeme a naše deti ho dostanú tiež.
Trápi ma ale myšlienka: „Čo im zanecháme?(viac…)

Čo znamená jeden rok v živote človeka?


Komentáre:

Čo znamená jeden rok v živote človeka?

Jeden rok. Prešiel, či preletel? A možno som ho ja preletela ako lienka. Chvíľami rýchlejšie, inokedy s prestávkami na oddych. A predsa bol výnimočný.

365 dní

Je to už 365 dní odkedy vyšli 29.marca 2019 moje prvé rozprávkové e-knižky. Zázrak pre mňa ako obyčajného človeka.
Väčšinu svojho života som robila všetko možné i nemožné pre šťastie mojich blízkych a hlavne mojich detí. S radosťou nad ich úspechmi zabúdala som na ďalšie svoje túžby a niekdajšie sny. Celkom bežná vec, ak ste milujúcim rodičom. (viac…)

Indiánska múdrosť mojimi očami-človek a pochybnosti 6.časť


Komentáre:

Človek a večné pochybnosti

Človek je vždy na pochybách vo svojich rozhodnutiach. Čo je správne? Ako vedieť určiť to dôležité? Prečo neustále musíme o niečom rozhodovať?
Najčastejšie rozhodujeme o našich myšlienkach. A to každý deň.

 

21. V každom človeku zápasí zlý vlk s dobrým – vyhráva ten, ktorého kŕmiš 

Nie je to tak? V každom z nás je dobro a zlo. Myšlienky niekedy plynú náhodne, inokedy cielene. Nechávame ich prúdiť. O čomkoľvek však premýšľame, nemali by sme zabúdať, že sú to práve myšlienky, od ktorých je len krôčik k činom. V zápase „zlého“ a „dobrého“ vlka v živote človeka by bolo krásne ako z rozprávky, ak by vždy vyhrával ten dobrý. Všetci vieme, že to tak nie je. Je naozaj náročné udržať si za každých okolností chladnú hlavu. (viac…)

Indiánska múdrosť mojimi očami, alebo ako napredovať 5.časť


Komentáre:

Ako napredovať?

Často mi pri písaní napadne otázka: „Ako napredovať?“
„Ako sa pohnúť z miesta, vyraziť vpred a nebáť sa vlastných strachov zo zlyhania?“

Túto časť preto budem venovať práve múdrostiam, ktoré sa zaoberajú našimi otázkami a možnosťami ako nestagnovať a nesplynúť s davom…

17. S prúdom dokáže plávať aj mŕtva ryba

Je úplne jedno, či hovoríme o rybách, ovciach, ľuďoch, s prúdom popláva aj zhnité drevo. Táto veta vo mne vyvoláva túžbu nenechať sa strhnúť davom. Byť sama sebou. Byť iná. A nezáleží na tom, či budem biela vrana, čierna ovca, zmok, alebo čierna mačka. Mám svoje sny a túžby a plávať ako mŕtva ryba nechcem. Prežila som si v živote veru všeličo. Aj ako chutí byť neviditeľná, pre niekoho nepotrebná, inventárne číslo, kus nábytku… Aj ako sa stratiť v daveNie je to však nič pre mňa. (viac…)