Blog

Fučíkov odkaz živým opäť ožil


Komentáre:

Fučíkov odkaz živým

Fučíkov odkaz živým… Mnohí si iba povzdychnú, lebo vedia…
Je takých však stále menej.
Prehrabávala som sa „v oddelení“ mojich vecí s názvom „Spomienky“ a do rúk sa mi dostal takmer zabudnutý čarovný zápisník. 

Čarovný zápisník

Malý čarovne ilustrovaný zápisník ilustrátorom Kolomanom Leššom a takmer plný zápiskov, hoci som doňho nenapísala ani čiarku. (viac…)

Prvý jarný deň prišiel ako vždy a predsa inak


Komentáre:

 

Prvý jarný deň prišiel ako vždy a predsa inak

Prvý jarný deň prišiel ako vždy… Vlastne 20. marca s mnohými predtuchami jeho príchodu a predsa tento rok úplne inak. Ak by prišiel ako vždy, bolo by to 21.marca. Všetko sa mení… aj začiatok jari.

Spomalenie


Pre niekoho to znamená cítiť  sa lepšie, pre mnohých horšie. Každý máme svoje radosti a svoje starosti. Či s „Covidom“, alebo bez neho… Slovíčko, ktoré som vo svojom článku nikdy nechcela použiť, som teraz predsa len napísala. Hovoriť však budem to tom, čo spomalenie sveta prinieslo a ako som sa začala pozerať na svet „novými očami“. (viac…)

Dnes je Deň ľudovej rozprávky


Komentáre:

Dnes je Deň ľudovej rozprávky

Dnes je 16. marec. Deň, keď sa narodil Pavol Dobšinský„Deň ľudovej rozprávky“.

Je asi málo kníh… však čosi vieme z nich…(M. Žbirka)

Dobrých kníh nikdy nie je dosť a rozprávok tiež.

Ľudová rozprávka

Ľudová rozprávka má v sebe veľké tajomno a nádych strašidelnosti. Najmä tie, ktoré sa podarilo počas života zozbierať Pavlovi Dobšinskému. (viac…)

Malý princ, knižka písaná úprimnou dušou


Komentáre:

Malý princ, knižka písaná úprimnou dušou

Malý princ– malá knižka a predsa svojím obsahom taká veľkolepá. Je viac než jasné, že ju písal človek s úprimnou dušou.
Mala sa mi dostať do rúk skôr
, kým som bola dieťa. Nestalo sa tak. Počas štúdií sa na moje prekvapenie zjavila v zozname „povinnej detskej literatúry“. Prečítala som ju na jeden „hlt“. 
A dnes vám chcem priblížiť niektoré jej časti. Nie tie o líške a ruži, ktoré hádam najcitovanejšie. Budú to tie, ktoré sú teraz rovnako aktuálne predovšetkým pre nás dospelých. Pre tých, ktorí údajne deti často nechápu. A možno sa len robia, lebo je to jednoduchšie. (viac…)

Deň otvorenia výstavy – prvá vernisáž


Komentáre:
deňotvorenia, vernisáž, maticaslovenská, obrazy

Deň otvorenia

Nadišiel deň otvorenia výstavy. To vážne ma čaká vernisáž?
Celé doobedie som strávila poslednými úpravami vo výstavnej miestnosti. Včera krásne svietilo slniečko a akurát dnes muselo pršať. Nemyslela som ani tak na to, že príde menej ľudí, ako na to, či to „ustojím“. Zhoršené počasie ma často vyradí a ranné vstávanie mi dalo poriadne zabrať. Potom mi už adrenalín a zodpovednosť voči vám nedovolili podvoliť sa únave. 

Vernisáž

Vernisáž mala začiatok o 14:30 hodine. Ľudia sa začali schádzať a nedočkavo prezerali vystavené obrazy a veci, kládli prvé otázky… (viac…)

Ako som prvýkrát robila výstavu


Komentáre:
moje, obrazy, nastene

Ako som prvýkrát robila výstavu mojich obrazov?

Po prvýkrát je to vždy trochu náročnejšie. Predstavu o tom, ako sa to robí, som zhruba mala…
Jeden by si myslel, že robiť výstavu nie je žiaden kumšt. Povešať pár obrazov, to je za chvíľu.

Zdanie klame 

Zdanie klame. Pokiaľ vám výstavu nerobí galéria, ktorej za vynaloženú námahu primerane zaplatíte, je to kopec práce. (viac…)

Motivácia, alebo odkiaľ sa berie?


Komentáre:

Motivácia, alebo odkiaľ sa berie?

„Odkiaľ sa berie motivácia?“
Túto otázku si často kladiem a určite aj mnohí z vás takmer každý deň.
Niektorí z nás ju stále hľadajú a iní sú jej zdrojom. No predsa sa zjaví, len tak znenazdania a je tu… (aj táto, čo ma priviedla napísať konečne po dlhom čase článok)
A vy odrazu viete, čo s ňou, ako ju pretransformovať v niečo krásne, užitočné, nápomocné, alebo prospešné pre iných. (viac…)

Mikulášku, dobrý strýčku…


Komentáre:

Mikulášku, dobrý strýčku…

„Mikulášku, dobrý strýčku…“, znie pieseň z našej triedy už niekoľko dní. Deti počítajú na prstoch koľkokrát sa ešte vyspia a príde Mikuláš.


Možno sa to stalo a možno nie…

Možno sa to stalo a možno nie, ale raz…
„Povedzte nám, pani učiteľka, ako to bolo na Mikuláša kedysi?“ ozval sa najmenší chlapček.“
„Tak si sadnite na koberec“, kývla hlavou a ticho čakala, kým si všetci našli pohodlné miesto. 
Oprela sa o okraj lavice a začala spomínať na čas detstva: „Mikuláš, ako si ho pamätám…?“ (viac…)

Z času na čas mávame pocit, že dobre už bolo


Komentáre:

Máte pocit, že dobre už bolo?

Máte aj vy občas pocit, že dobre už bolo? Nič sa nedarí? Všetko sa vám sype na hlavu a energia akoby šla niekam na dovolenku a zabudla sa vrátiť?
Každý sa vo svojom živote stretne podobnými pocitmi. To sa stáva…

Je to na nás

Je na nás, ako sa k tomu postavíme. Či si poplačeme v kúte, vo vani alebo spolu s dažďovými kvapkami. Či pustíme na „plné pecky“ obľúbenú hudbu. Posťažujeme sa priateľom. Alebo pár dní len prespíme so slovami – nič sa mi nechce…  (viac…)

Čas spomaliť


Komentáre:

Je čas spomaliť

Čas spomaliť?
V máji sa opäť začína finišovať v práci, veď sa blíži koniec školského roka. S jarnými prácami v záhrade, s plánmi na leto…

Iné plány

Mám však iné plány.
Plány, ktoré som ani náhodou nemala „v pláne“.
Musím spomaliť. „Dovtedy sa chodí s džbánom po vodu…“ (viac…)