Už som prvák.
Zošit zaplavilo more malých vlniek,
a ja otváram bránu do sveta písmeniek.
Opakujem každé aj stokrát
no začínam sa trochu báť…
Naozaj budem poznať všetky raz?
Miesto na ne musím v hlave nájsť! (viac…)
Dnes je Silvester a rodičom už od rána pípajú sms-ky s novoročnými blahoželaniami. Miška, Kajka a Majka pobehujú ešte v pyžamkách a ich smiech sa rozlieha po celej chate. Tešia sa na svah, ale aj na výnimočný večer. Možno im konečne dovolia byť hore a počítať posledné sekundy starého roka. Uvidia naozajstný ohňostroj? Ešte nikdy neboli cez Silvester na horách…
– Dievčatá, obliekať sa, raňajky a ide sa lyžovať! Dnes vás čaká druhá lekcia. A keďže je ten Silvester, budeme na svahu len doobeda. Tak, šup, šup, naštartovať vrtuľu, aby sme všetko stihli! – zavelil Miškin ocko s úsmevom. Aj on bol rád, že si tu môže oddýchnuť od práce a venovať sa rodinke. (viac…)
V nedeľu sa Miška chystala do hôr. Rodičia ju tam brávali na lyžovačku. Minulý rok na Vianoce dostala svoje prvé lyže. Odvtedy chodievali cez zimu spolu lyžovať takmer každú nedeľu. Vedela sa už spustiť z kopca a robiť zákruty. Dokonca sa naučila, ako sa dostať na vrch kopca. Chvíľu to trvalo, kým si zvykla a nepadala. Nakoniec sa však s vlekom skamarátila. Ocko vždy vravieval, že malé deti sa rýchlejšie naučia lyžovať, lebo sa neboja. A Miška sa určite nebála. (viac…)
– Ocko, ocko, konečne nemusíš do práce! Poď, musíme postaviť óóóbrovského snehuliaka! Najväčšieho na svete! Tak vstávaj! – ťahala Miška otecka za rukáv z postele.
– A už si raňajkovala? – unavene odpovedal a schoval ruku pod perinu.
– Jasne! Aj zuby som si umyla, aj mi mamička zaplietla vrkoče.
– Naozaj? – pozrel na ňu jedným očkom, – Fíha! Vážne! Hmm. To asi musím naozaj vstať. Vieš, čo? Vybav mi, prosím, u mamičky jednu kávičku a potom pôjdeme. A môžeš mi priniesť aj ten výborný koláčik, čo si piekla s mamičkou. (viac…)
Vonku pršalo a Miška bola dnes trošku smutná. Trošku preto, že ocko zas musel do práce a trošku preto, že pre ten dážď sa začal topiť sneh.
– Ešte som ani nepostavila poriadneho snehuliaka… – prihovorila sa svojej bábike Evičke, – a už o chvíľu nijaký sneh nebude, – zvesila Miška plecia, bábiku držala len jednou ručičkou tak, že visela až po zem a ako kráčala do kuchyne, Evičkine vlásky šúchali po dlážke:
– Mamička?
– Áno, moja? – odpovedala mamička a ďalej miešala polievku.
– Mamičkááá? – čakala Miška, kým položí varešku a vezme ju na kolená, – Mami, aj ty bývaš niekedy smutná?
– Smutná? Pravdaže, každý býva občas smutný. Teba dnes niečo trápi, že? Vidím ti to na nose, – zažartovala a jemne jej ťukla prstom po nošteku. (viac…)
Bol štvrtok a Miškin otecko šiel do práce. Pretože škôlka cez prázdniny býva zatvorená, dievčatko ostalo doma. Po raňajkách mamička umyla riad, upratala postele a vybrala veľkú cestovnú tašku:
– Miška, prines mi svoje papučky! Spravíme si výlet, – zavolala na dcérku a balila veci do tašky.
– Výlet? Aký? Prečo? Kam pôjdeme? – vyzvedala Miška a už podávala mamičke papučky.
– Prevezieme sa vláčikom. Čo povieš? A môžeš si vziať so sebou aj novú bábiku Evičku. – usmiala sa.
– Hurá, ide sa k babke a dedkovi! Hurá! A vláčikom! – vykrikovala Miška s nadšením a utekala do izbičky pre bábiku. (viac…)
Miška bývala na prízemí v paneláku oranžovej farby. Možno preto boli ulice sídliska pomenované menami kvietkov. Oranžové paneláky boli teda na Nechtíkovej, žlté na Púpavovej, fialové na Fialkovej a modré na Nezábudkovej ulici. Rovnako ako ostatné deti zo škôlky, bola aj Miška počas Vianoc doma.
– Dnes má meniny Štefan, – povedala mama, keď nakukla do kalendára. Dala si záležať, aby to jej dcérka počula.
– Mami, veď tak sa volá môj kamarát zo škôlky! Však sa môže prísť k nám pohrať? Ukážem mu novú bábiku Evičku, – zaliečavo sa krútila okolo mamičky. (viac…)
Včera bol Štedrý večer.
Všetky deti sa tešili z darčekov, ktoré si našli pod stromčekom.
Malá Miška sa nevedela vynadívať na svoju novú bábiku. Dostala aj iné darčeky, ale bábika bola, tým darčekom, ktorý si vysnívala. Vzala si ju k sebe do postieľky a túlila sa k jej mäkkému telíčku, kým nezaspala.
Bola to jedna z tých bábik, čo majú tváričku aj telíčko vypchaté ako vankúšik. Oblečené mala šaty s námorníckymi modrými a bielymi pásikmi. Hnedé kučeravé vlásky jej vykúkali spod modrého klobúčika a viseli až po plecia. Na nôžkach biele ponožky a modré papučky. Tváričku mala namaľovanú a očká – malé modré koráliky sa nezatvárali ako pri plastových drahých bábikách. (viac…)
Preškolské obdobie je určované vekom od 3 rokov do nástupu dieťaťa do školy. Býva často spojené s prvými skúsenosťami v kolektíve v materskej škole. Dieťa sa dovtedy stretávalo s inými deťmi v rodine, na ihrisku, v parku, či na prechádzke. Poniektoré i v detských jasliach. Teraz nebudem vymenovávať všetko, čo má dieťa pred nástupom do škôlky poznať, vedieť a zvládať. Každý z nás je iný. Rovnako aj deti majú rozdielne danosti, podmienky rozvoja, skúsenosti, schopnosti a nadanie.
Predškolské obdobie je vek, keď sa pre všetky deti stáva typickou večná otázka: „Prečo?“. Často možno strácame trpezlivosť, keď nám ju naše zlatíčko položí po x-týkrát a nám treba platiť pri pokladni, či vybaviť súrny telefonát. Stáva sa, že si práve takto vyžaduje našu pozornosť. (viac…)
Prv než u detí vyvoláme záujem o čítanie, či už naše alebo ich vlastné, doprajme im doslova a do písmena prvé dotyky. Malé deti všetko, čo poznávajú, potrebujú vnímať všetkými zmyslami. Vidieť, ohmatať, ochutnať, ovoňať a v neposlednom rade aj počuť. Prvá kniha by teda mala poskytovať všetky tieto možnosti. Nebolo by preto vhodné začínať s klasickou papierovou knihou. Museli by ste ju totiž oželieť. Vaše dieťa by ju určite pokrčilo, požulo, oslintalo, potrhalo. Vyskúšalo by všetko a nechápalo by, prečo mu to zakazujete a beriete z rúk. (viac…)