Moje knihy

Tu nájdete všetko možné o knihách, ktoré som napísala a ešte omnoho viac.

Zlaté srdiečko z Kráľovstva drahokamov  kúpiť tu

Návrat do Kráľovstva drahokamov kúpiť tu

 

Mikuláš, ktorý kvôli Zime zaspal na Mikuláša


Komentáre:

Mikuláš, ktorý kvôli Zime zaspal na Mikuláša

Vonku mrzlo a Zima bola predo dvermi aj s vrecom snehu na saniach. A keby len s jedným… nad každým mestom by ich človek našiel hneď niekoľko.
Stála celá vysmiata v bielom vločkovanom kožuchu a z vlasov jej viseli priesvitné cencúle. Bola krásna, krehká a mocná zároveň. V ruke držala opraty a s láskou hľadela na svoje biele ľadové medvede, ako sa naťahujú so snehom.

Práve sa blížil deň, ktorý majú deti veľmi rady – Mikuláš.
Mikuláš, čo prichádza večerom a prináša drobné prekvapenia deťom… (viac…)

Sedemnásta vianočná rozprávočka


Komentáre:

Sedemnásta vianočná rozprávočka

Prekvapenie

Rána u babky a dedka boli celkom iné ako doma. Iné postele, iné, viac nafučané periny, iné koberce, iné záclony, iný nábytok a iná vôňa. Miška mala veľmi rada tieto návštevy a jej rodičia tiež. Aj keď nemohla v zime behať bosá po dome, lebo v obývačke sa kúrilo do kozuba a v izbách boli piecky. Vôňa dreva nebola iba v dedkovej dielni, ale aj vonku, aj v dome. Na priedomí popri stene bolo naukladané drevo v úhľadných radoch a ďalšia zásoba ležala v drevárni. Miška chcela pomáhať pri všetkom a nie len dedkovi, ale aj babke. Teraz však premýšľala viac nad tým, ako bude dedko Paľko premieňať vianočný stromček. (viac…)

Šestnásta vianočná rozprávočka


Komentáre:

Šestnásta vianočná rozprávočka

Rozlúčka so stromčekom

Ráno si Miška obzerala svoje zúbky v zrkadle. Nerozumela, prečo sa včera všetci potešili, že o jeden prišla. – Mamička, to mi teraz vypadnú všetky zúbky? Ako budem potom jesť? Či mi kúpite také vyberacie zuby, ako má starká? –  prišla Miška do spálne a šuchla sa k nej pod teplú perinu. – Júj, aká si studená! – zhíkla mamička. – Ako dlho beháš iba v košieľke? – napomenula Mišku mamička a celú ju zababušila, aby sa zohriala. – Vypadnú, áno vypadnú, všetky, ale nie naraz, postupne. A postupne ti budú rásť nové a trochu väčšie. Budeš mať v ústach ešte dosť zúbkov, aby si sa vedela najesť. To sa neboj! –  usmiala sa. Miška sa tiež usmiala a pritúlila k mamičke. Obe privreli oči a ešte si na chvíľu si zdriemli. (viac…)

Pätnásta vianočná rozprávočka


Komentáre:

Pätnásta vianočná rozprávočka

Ako Miške vypadol prvý zúbok

Včera sa Miška dohodla so Števkom, že pôjdu spolu do detského bábkového divadla na rozprávku. 
– Mamička, pozrieš, prosím, čo hrajú v divadle? – vyzvedala Miška.
– Samozrejme! Spolu sa pozrieme. Poď! – vzala tablet a vyhľadala divadelný program v ich meste. Položila ho Miške do rúk a ťukla na dnešný dátum 8. január. Vyskočil obrázok a Miška si prezerala celú galériu. Mamička jej zatiaľ česala vlásky a zapletala do vrkočov.
– Ó, túto poznám! – vykrikovala Miška, vychytila sa a utekala do izbičky. Vrátila sa po krátkej chvíli a v ručičkách stískala malú knižku. 
– Sú to úplne rovnaké obrázky. Pozri Buratino a otec Carlo… – tešila sa.
– A teraz chvíľočku poseď, aby som ťa mohla dočesať. – mamička vzala tablet a položila ho na stôl. Miška si zatiaľ prezerala svoju knižku. (viac…)

Štrnásta vianočná rozprávočka


Komentáre:

Štrnásta vianočná rozprávočka

Plastelína

Mamička položila telefón a tvárila sa veľmi spokojne. Miška hneď zbadala, že má dobré správy:
– Kto volal? – opýtalo sa dievčatko zvedavo a pozeralo nahor, mamičke priamo do tváre.
– Ujo Vlado, – usmiala sa a pokračovala: – zastavia sa na návštevu. Boli v meste na nákup a Kajka a Majka by ťa chceli vidieť. Možno sa pohráte aj s tou novou plastelínou, čo si dostala pod stromček. 
– Kajka a Majka prídu! Fakticky? Tááákto sa teším, – zvolala Miška nadšene a roztiahla ruky doširoka, akoby chcela, aby sa jej do náručia zmestil celý svet. A roztočila sa ako vrtuľka. (viac…)

Trinásta vianočná rozprávočka


Komentáre:

Trinásta vianočná rozprávočka

Traja králi a nová básnička

– Ocko, ocko, však dnes nikam nepôjdeš! Už nechoď do práce! Chcem, aby si sa so mnou hral. – trošku šeptom volala Miška na ocka a šteklila ho vláskami po tvári, ako sa nad ním skláňala. 
– Joj, ako ma šteklíš, – strhol sa zo sna. 
– Nespíš? To je dobre, neviem sa dočkať, kedy vstaneš. – povedala Miška a poťahala ho za ruku. Ocko vstal, a kým sa prezliekol, Miška ho už čakala s raňajkami. Usadila rodičov a bábiku Evičku za stôl a obskakovala ich ako v reštaurácii. Ešte aj zásterku mala na sebe a cez ruku si prehodila bielu utierku:
– Milí hostia, čo vám ponúknem? – tvárila sa Miška ako čašníčka. (viac…)

Dvanásta vianočná rozprávočka


Komentáre:

Dvanásta vianočná rozprávočka

O papučkách, ktoré sa stále hnevali

– Miška, zas si si neobula papučky? – volal ocko, keď sa vrátil z práce a potkol sa na nich.
– Jáj! Zabudla som! – odpovedala Miška a ťapla sa dlaňou po čele. Pribehla do chodby a vítala ocka:
– Ocko, hurá, už si doma!  Čo si mi priniesol? – poskakovala netrpezlivo.
– Nezahováraj a rýchlo sa obuj! – povedal ocko prísnejším hlasom, ale stále sa usmieval. Miška sa jednou rukou držala ockovej nohavice a druhou steny. Pozerala raz hore na ocka a zas dole na papučky a neprestajne rozprávala.
– Pozeraj! Veď tvoje papučky sa hnevajú! Obula si si ich naopak. – zasmial sa. (viac…)

Jedenásta vianočná rozprávočka


Komentáre:

Jedenásta vianočná rozprávočka

Pri sviečkach…

Otecko šiel do práce a Miška ostala s mamičkou a kocúrikom Pufom doma. Vyčistila mu mištičky a naliala čerstvú vodu ako každé ráno a mamička sa postarala o záchodík. Chvíľu ho česala, hladkala a hrala sa s ním na naháňačku za klbkom. Keď ho to už nebavilo, šiel na okno, sadol si na svoj vankúšik a pozeral, čo sa deje vonku. Miška šla zatiaľ uložiť bábiku do kočíka a povoziť, aby zaspala. Spievala jej pri tom uspávanku ako mamička: –  Spi dieťatko, spiže, mamka varí slíže… – Bábika zaspala a Miška prišla za mamičkou. (viac…)

Desiata vianočná rozprávočka


Komentáre:

Desiata vianočná rozprávočka

Ako Miškin svetrík ochorel

Bol tretí deň nového roka a Miška sa chystala s rodičmi na prechádzku do mestského parku. Možno tam stretne aj deti zo škôlky…

V skrini sa voľačo pohlo a zachrípnutým hláskom zvolalo:
– Ach, nejako ma rozbolelo bruško a aj ruky sú voľajaké pokrivené. V krku ma tiež škriabe. Au! Čo sa mi to len stalo? – fňukalo a stonalo to. 
– Kto si? A prečo tak nariekaš? – prvý sa nešťastníkovi prihovoril kabátik.
– Ja som svetrík. Miškin najobľúbenejší ružový svet… – zakašľal, – svetrík – a chytil sa za hrdlo.
Ponožky vykukli zo zásuvky: (viac…)

Deviata vianočná rozprávočka


Komentáre:

Deviata vianočná rozprávočka

O stratených guľôčkach

Miška vyskočila z auta a ponáhľala sa k vchodovým dverám. Zazvonila na zvonček a z malej dierkovanej skrinky sa ozvalo:
– Kto je to?
– Starká, to som ja, tvoja vnučka! – zvolala Miška a zasmiala sa, lebo jej to pripomenulo vlka z rozprávky o Červenej Čiapočke. Starká otvorila zvončekom dvere a vyšla pred byt, aby sa privítali. Tie tri dni sa im starala o kocúrika. Odrazu počuje krik. Pozrie hore a odtiaľ sa ozýva chlapčenský hlas:
– Miška, Miška sa vrátila! – kričal jej kamarát Števko, čo býval o poschodie vyššie. Už ju netrpezlivo vyčkával na schodoch a nadšene volal jej meno, až sa otriasal celý dom. (viac…)