
Keď stratí človek človeka
Keď stratí človek človeka
pomaly, ticho, nebadane,
alebo prudko, nečakane…
zlomí sa pevný konár
v jeho hlave. (viac…)
Väčšinu mojich básní dlho nik nepoznal, a tak vás možno potešia, alebo sa prihovoria vašim srdiečkam.
Keď stratí človek človeka
pomaly, ticho, nebadane,
alebo prudko, nečakane…
zlomí sa pevný konár
v jeho hlave. (viac…)
K jeseni nakláňa sa deň a skorší príchod nocí
chytá ofinky stromov do svetlejších tónov.
Ohnivé jak hrivy tátošov plápolajú si vo vetre.
Teplom horúcich lúčov spálené hlávky slnečníc
visia jak ohrdnuté dievčence súce na vydaj.
Tie smútiac za vášnivým letom obliekajú svetre. (viac…)
Kráčam cestou a kilometre diaľok preciedzam cez moje ťažké kroky,
keď bolí ma svet…
Svaly sa napnú každý deň o trochu menej…Čo už? Mám svoje roky
a v nich dušu plnú lásky, radostí a bôľov, o ktorých netušíš, ukrytú…
Tie cesty každodenné zošúchajú asfalt vždy na rovnakom mieste
a ľudia s deravými ponožkami vyšliapu si v tráve novú cestičku… (viac…)
S večerom túlim sa tmavej noci pod vankúš,
do svetla hviezdnych perín.
Spomalím dych a možno stále naivne v zázraky verím.
Dýcham a v bezvedomom stave už nič sa nedeje. (viac…)
Pátranie po minulosti,
po koreňoch hlbokých…
prináša všetky otázky
pokrájané na rezance…
Zo skartovača vyliezli
a ako dážďovky po daždi
rozliezli sa po chodníkoch.
(viac…)
Vitaj! Už zase ťa cítim každou bunkou ako príval čerstvého vzduchu na prechádzke.
Peľ z bahniatok poletuje a dráždi všetky čuchové bunky a opäť sa zhlboka nadýchnem,
nech nikdy nezabudnem na úžasnú vôňu zmoknutých bielych fialiek v mojom fotoaparáte.
Hoci púpavy žiarlivo pokukujú spoza rohu a snažia sa ich v kráse predbehnúť…
Celkom zbytočne sa snažia. Nezáleží viac na nej… (viac…)
Až nastane tá chvíľa a rok sa s rokom zíde,
na prah vašich dverí nech šťastný pocit príde.
Nad spomienkou usmejú sa možno vaše oči
a do nových snov každý opäť vkročí. (viac…)
Písať niekomu milé slová,
keď v tme zahúka mi biela sova,
čo všetok prach do povetria rozvíri.
Kto počúva?
Meluzíne stačí len trochu zakvíliť,
a mávnuť rukami nad horami,
kým sneh zasype ma metaforami. (viac…)
Sedíš pod dekou schúlený do klbka a oheň v krbe praská.
Keď si šťastný, už viac nebude ti vadiť žiadna nová vráska.
Píšeš príbehy, či básne po nociach a čakáš, kým niečo príde.
Keď si šťastný, buď svetlom v tme a určite ťa láska neobíde.
Spomínaš na staré krivdy a slzy smútku zmáčajú ti obe líca.
Keď si šťastný, pletie sa ti popod nohy malá nezbednica. (viac…)
Ružová je farba obľúbených kvetov,
ružové dvere do mojich krajších svetov,
ružovú topánku občas vyberám z blata,
ružovým štetcom maľujem nové plátna.
Ružová je základom punčového koláča,
ružová košeľa bluesového hráča,
ružový balón nafúknutých spomienok,
ružové podkolienky mladých žubrienok. (viac…)