Väčšinu mojich básní dlho nik nepoznal, a tak vás možno potešia, alebo sa prihovoria vašim srdiečkam.
Nepozná tvoje meno.
Nemá ani žiadne veno…
Neskúša ťa vôbec nikde nájsť.
Nenačúva, iba ak tráve rásť.
Nenájdeš žiadne jej fotky.
Nesplní ti nič do bodky…
Nepovie radšej celkom nič.
Nevezme nikdy na koňa bič.
Nenájdeš jej tvár v dave.
Necítiš jej oheň ukrytý v láve.
Nehladíš vlasy ani drobnú dlaň.
Neplatí tebe za život krutú daň. (viac…)
Prichádza jar… Už cítim to vo vzduchu.
Viac fúka vietor a preháňa sa šírym svetom.
V duchu už objíma višňu v svadobnom rúchu
a jej veselé družičky sakury s ružovým kvetom
vo vlasoch tancujú do rytmu zaľúbených sŕdc. (viac…)
Počúvam ticho, ako v duši mi nahlas kričí.
Počúvam šepot modrých krídel nado mnou.
Počúvam rozhovor vetra s korunami stromov.
Počúvam pieseň, čo nespievam a to ma ničí. (viac…)
Stali sa už dávno vianočné zázraky…
Prišla nová hviezda, dieťatko, aj nové sny.
Chystáme rovnakú večeru na nový stôl.
Keď si zaň sadneme, stratí sa starý bôľ. (viac…)
Kým svojimi otázkami „Prečo, mami?“ víriš vesmírny prach po izbách,
ja stále kvitnem a život má ešte zmysel aj v týchto ťažkých dobách.
Kým svojimi otázkami napínaš struny mojich gitár do prasknutia, (viac…)
Denne nachádzaš vo mne všetky štyri živly našej planéty.
Spoznávaš ich cez moje básne, maľby, túžby a tajné sny. (viac…)
Som zem, po ktorej každý deň tak samozrejme a hrdo kráčam.
Som zem, na ktorej kľačím, keď vlasy v studenej vode si máčam.
Som zem voňajúca po dobrej práci na pooraných poliach.
Kým pevne stojím a mám ju pod nohami, nemám strach.
Som zem, čo týči sa k oblakom všetkými vrchmi navôkol.
Som zem bezradne padajúca priepasťou do jaskýň hlboko. (viac…)
Som voda, čo pramení v tvojej čistej duši.
Som voda. Chceš či nechceš, zaplním ti uši.
Som voda tečúca z vysokých hôr dolu do dolín.
V pokoji presedíš pri mojom žblnkaní pár hodín. (viac…)
Zamýšľam sa nad budúcnosťou tohto sveta a pochybujem.
Pochybujem o šťastnom živote našich detí a potrebujem.
Potrebujem nejakú…aspoň nádej v zdravý rozum a počúvam. (viac…)
