
Keď spustíš dážď
Keď v noci spustíš dážď v mojej duši,
rozleješ poháre, čo držia žiaru očí.
Tie moria dávnych krívd naraz vytečú
a do poslednej nitky mi dušu vyzlečú. (viac…)

Keď v noci spustíš dážď v mojej duši,
rozleješ poháre, čo držia žiaru očí.
Tie moria dávnych krívd naraz vytečú
a do poslednej nitky mi dušu vyzlečú. (viac…)

Na jeseň náhlivo maľujem listy na stromoch,
aby mi šušťali pod nohami pri jazde na koňoch.
Budem uháňať po krajine plnej dažďa, sĺz a mlák,
nech sa smiem na chvíľu cítiť voľne ako vták. (viac…)

Slnko sa stále smeje…
Slzy suší a smiech seje.
sklamanie so smútkom
spaľuje svojimi slnečnými slamienkami.
Sama so sebou skúšam skončiť…
so sľubmi, so samotou
– stále spočítavam sekundy
strávené spolu s tebou. (viac…)

Keď nenávidím pohľad do zrkadla,
čo mi pripomína, že som niekto iný,
nachádzam črepy mojich rozbitých snov
po celej kúpeľni.
Zohnem sa, že ich pozbieram
a krvácajú mi z toho ruky i duša pobledlá. (viac…)

Ukrytá na konci sveta do klbka bolestí,
odráža chlad, čo páli a štípe až do kostí.
Posledné úlomky srdca na zemi pohľadá.
Zhorené fotky šťastia si na dno ukladá…
Natiahne ešte k slnku svoju bledú tvár,
dúfajúc, že po zime zas možno príde jar.
Nikto ju nehľadá, nikto ju nevolá…
Stratená predo mnou, schúlená sedela.
Ja som ju nevidel, na nič som nečakal.
Zamknutý v myšlienkach, len som ticho stál.
Hľadel som do okna a hľadal nový smer.
Kam má človek ísť, keď nie je v duši zmier?
Bojujúc so sebou i s krutým osudom,
nešťastný náhlivo popri nej prešiel som…
A sladkú vôňu tým rozvíril do dverí…
Čo sa so mnou deje, naozaj neverím…
Zodvihla hore zrak, tá slza stále bolela.
Pozrela na mňa nežnými očami anjela.
Tie oči nado mnou magickú moc majú.
Bojím sa ne pozerať, až ma neuhranú.
„Nebuď smutný“, vraví tichým hlasom,
„Vieš, pane môj milý, kto vlastne som?“
A hoc‘ viac trpela, zrazu sa usmiala.
Vstala a biele zranené krídla vystrela.
Premýšľam – Ak srdca dotkne sa, čože sa udeje?!
„Volám sa LÁSKA a vezmem ťa na Ostrov nádeje…“

Aké to je, žiť život podľa svojich predstáv?
Povedz úprimne, našiel si pokojný prístav?
Aké to je byť šťastný?
Tancovať s vetrom, či sledovať deň jasný?
Aké to je byť milovaný?
Len tak sedieť v náručí svojej mamy?
Aké to je niekoho milovať?
Chce aj tvoja duša pieseň zaspievať?
Aké to je cítiť strach?
Keď studený pot máš na perách?
Aké to je niekomu uveriť?
Ako keď sa napne tenká niť?
Aké to je nemať celkom nič?
Hľadieť na hviezdy a nevidieť v nich gýč?
Aké to je stratiť odvahu?
Azda ako rak, keď kráča dozadu?
Aké to je nádej nájsť?
Radšej nič nevrav a nechaj ju rásť…

Maľovanie je ďalším balzamom a inšpiráciou pre moju dušu. Zachytáva radosti i bolesti a lepí ich farbou na papier…
Realita, s ktorou som začínala už ako dieťa, sa mi vždy zobrazovala ľahšie ako sen. Naozaj veľmi častým tréningom som síce nedosiahla absolútnu dokonalosť, ale vedela som si prekresliť akýkoľvek obrázok. Zväčšiť, zmenšiť, zúžiť i nakresliť, či namaľovať ho v inej mierke… (viac…)

Všetko s dome stíchne, len moje myšlienky sa hrajú nahaňačku so snami…
Nepustia ich k slovu.
Sadám si teda k počítaču. Chvíľu listujem v správach, rekapitulujem deň. Premýšľam, čo mi dal, alebo vzal. Nikdy to dopredu neviete…
Je september. Pre mňa asi najdôležitejší mesiac v roku. Mesiac mnohých začiatkov, úloh, plánov, výziev, vypätia i radosti.
Ročné obdobie mi napovedá, že sa skončil čas, keď slnko dobíja moje batérie. Celý rok zas budem musieť hľadať jeho lúče. Aspoň jeden dotyk… nech zahreje… (viac…)

Konečne nastala vami dlho očakávaná chvíľa a vyhodnotenie vašich prác je tu. Prázdniny sa skončili. Žiaci nastupujú do školy a určite ste všetci zvedaví, ako bude ohodnotená vaša snaha a úsilie.
Na prvú súťaž, ktorú som zorganizovala bola vaša účasť dosť vysoká. Spolu sa do nej zapojilo až 71 detí. Vybrať najlepších 20 prác bola poriadna „fuška“. Nebola som na to však celkom sama. Na pomoc som si prizvala dve slečny (žiačky základnej školy), ktoré sa do súťaže samozrejme nezapojili. Rozhodujúce slovo som aj tak mala ja. Nájdete ich v závere článku v galérii. (viac…)

Preškolské obdobie je určované vekom od 3 rokov do nástupu dieťaťa do školy. Býva často spojené s prvými skúsenosťami v kolektíve v materskej škole. Dieťa sa dovtedy stretávalo s inými deťmi v rodine, na ihrisku, v parku, či na prechádzke. Poniektoré i v detských jasliach. Teraz nebudem vymenovávať všetko, čo má dieťa pred nástupom do škôlky poznať, vedieť a zvládať. Každý z nás je iný. Rovnako aj deti majú rozdielne danosti, podmienky rozvoja, skúsenosti, schopnosti a nadanie.
Predškolské obdobie je vek, keď sa pre všetky deti stáva typickou večná otázka: „Prečo?“. Často možno strácame trpezlivosť, keď nám ju naše zlatíčko položí po x-týkrát a nám treba platiť pri pokladni, či vybaviť súrny telefonát. Stáva sa, že si práve takto vyžaduje našu pozornosť. (viac…)