Máte aj vy občas pocit, že dobre už bolo? Nič sa nedarí? Všetko sa vám sype na hlavu a energia akoby šla niekam na dovolenku a zabudla sa vrátiť?
Každý sa vo svojom živote stretne podobnými pocitmi. To sa stáva…
Je na nás, ako sa k tomu postavíme. Či si poplačeme v kúte, vo vani alebo spolu s dažďovými kvapkami. Či pustíme na „plné pecky“ obľúbenú hudbu. Posťažujeme sa priateľom. Alebo pár dní len prespíme so slovami – nič sa mi nechce… (viac…)
Čas spomaliť?
V máji sa opäť začína finišovať v práci, veď sa blíži koniec školského roka. S jarnými prácami v záhrade, s plánmi na leto…
Mám však iné plány.
Plány, ktoré som ani náhodou nemala „v pláne“.
Musím spomaliť. „Dovtedy sa chodí s džbánom po vodu…“ (viac…)
V dnešnom článku na záver série „Indiánska múdrosť“ pridávam všetky zostávajúce múdre myšlienky, ktoré majú čo povedať každému z nás. Mnohé súvisia s postojom ľudstva k našej Zemi, životu a spôsobu ako dosiahnuť pokoj v duši.
Miluj Zem alebo zem? Predsa oboje. Ak milujeme všetko, čo nám poskytuje naša Zem a vážime si ten úžasný kolos, je samozrejmé milovať aj zem. Prvotný zdroj našej obživy. Mnohí ľudia sú tak úzko spätí so zemou a prírodou, že je pre nich nepredstaviteľné akokoľvek ju ničiť.
Je to naše dedičstvo.
Nie však v zmysle získania majetku dedičským konaním niekde na súde.
Dedičstvo po predchádzajúcich generáciách ľudstva, ktoré sme „dočasne dostali do prenájmu“ – pokým žijeme a naše deti ho dostanú tiež.
Trápi ma ale myšlienka: „Čo im zanecháme?“ (viac…)
Jeden rok. Prešiel, či preletel? A možno som ho ja preletela ako lienka. Chvíľami rýchlejšie, inokedy s prestávkami na oddych. A predsa bol výnimočný.
Je to už 365 dní odkedy vyšli 29.marca 2019 moje prvé rozprávkové e-knižky. Zázrak pre mňa ako obyčajného človeka.
Väčšinu svojho života som robila všetko možné i nemožné pre šťastie mojich blízkych a hlavne mojich detí. S radosťou nad ich úspechmi zabúdala som na ďalšie svoje túžby a niekdajšie sny. Celkom bežná vec, ak ste milujúcim rodičom. (viac…)
Človek je vždy na pochybách vo svojich rozhodnutiach. Čo je správne? Ako vedieť určiť to dôležité? Prečo neustále musíme o niečom rozhodovať?
Najčastejšie rozhodujeme o našich myšlienkach. A to každý deň.
Nie je to tak? V každom z nás je dobro a zlo. Myšlienky niekedy plynú náhodne, inokedy cielene. Nechávame ich prúdiť. O čomkoľvek však premýšľame, nemali by sme zabúdať, že sú to práve myšlienky, od ktorých je len krôčik k činom. V zápase „zlého“ a „dobrého“ vlka v živote človeka by bolo krásne ako z rozprávky, ak by vždy vyhrával ten dobrý. Všetci vieme, že to tak nie je. Je naozaj náročné udržať si za každých okolností chladnú hlavu. (viac…)
Často mi pri písaní napadne otázka: „Ako napredovať?“
„Ako sa pohnúť z miesta, vyraziť vpred a nebáť sa vlastných strachov zo zlyhania?“
Túto časť preto budem venovať práve múdrostiam, ktoré sa zaoberajú našimi otázkami a možnosťami ako nestagnovať a nesplynúť s davom…
Je úplne jedno, či hovoríme o rybách, ovciach, ľuďoch, s prúdom popláva aj zhnité drevo. Táto veta vo mne vyvoláva túžbu nenechať sa strhnúť davom. Byť sama sebou. Byť iná. A nezáleží na tom, či budem biela vrana, čierna ovca, zmok, alebo čierna mačka. Mám svoje sny a túžby a plávať ako mŕtva ryba nechcem. Prežila som si v živote veru všeličo. Aj ako chutí byť neviditeľná, pre niekoho nepotrebná, inventárne číslo, kus nábytku… Aj ako sa stratiť v dave. Nie je to však nič pre mňa. (viac…)
4. časť indiánskych múdrostí venujem citátom, ktoré sa spájajú s deťmi a vnímaním reality ich očami, ktorá nám dospelým býva často taká vzdialená…
Často sa stáva, že rodičia berú svoje deti ako vlastníctvo. Táto indiánska múdrosť by mala byť mottom pre nás dospelých. Veď deti majú svoj vlastný svet, aj vlastné predstavy o našom svete. Je našou povinnosťou postarať sa o ich potreby. Nemali by sme im však vnucovať naše predstavy o živote. Budú žiť v inej dobe a aj keď tu my už nebudeme. Nemali by sme ich nútiť plniť to, o čom sme snívali my v ich veku. (viac…)
-Čo má spoločné indiánska múdrosť a Valentín?- poviete si.
Posúďte sami, že našla som v nich aj lásku.
Život plynie zvnútra von – to láska plynie z hlbín našich duší. Keď milujeme, sme naozaj hodní pomenovania – ľudská bytosť. Ak sme schopní dať zo svojej lásky ľuďom okolo seba aspoň trošku, pozdvihne nás tento pocit do iných sfér vnímania. Dar lásky sa nám potom vráti v podobe šťastia, krídel a pocitu, že všetko sa zvládnuť dá… A hoci sme o ňu v živote veľakrát aj prišli, pomáha nám napriek všetkému kráčať vpred. Zoceľuje rozbité srdcia, utišuje plač dieťaťa, zachráni vyhodené šteniatko i malé vtáča vypadnuté z hniezda. Človek si pri nej uvedomí, že naozaj žije… (viac…)
V dnešnej druhej časti vám predstavím ďalšie z indiánskych múdrostí. Vravia možno viac, ako by si človek prial. Sú však pravdivé a to ma na nich zaujalo. Čo výrok, to veľká životná skúsenosť…
Vlasťou máme nazývať tú krajinu, v ktorej sme sa narodili? Alebo radšej tú, v ktorej sme sa rozhodli žiť?
Táto múdrosť je podľa mňa paralerou na inú, v našich končinách viac používanú: “ Domov je tam, kde je tvoje srdce„. A presne tak, ako –Láska hory prenáša– láska ovplyvňuje aj náš pohľad na miesto pre náš život. Pokiaľ sú pri nás ľudia, ktorých milujeme, alebo aspoň jeden jediný, to stačí… Ak nie je, môžeme byť aj na druhom konci sveta, stále nebudeme spokojní. Bude nás to ťahať späť. (viac…)
Rada si čítam rôzne citáty známych i menej známych ľudí a pritom som natrafila na webe na túto „Indiánsku múdrosť“. A nie jednu, ale rovno 32 múdrostí. Ponúkam vám môj pohľad na ne.
Dnes prvé štyri životné múdrosti pre každého:
Dobrý človek sa snaží pozerať na svet pozitívne a hľadá vo všetkom to dobré. Je to vlastne taký veľký optimista. Každý z nás má možnosť vnímať realitu, ako možnosť byť dobrým, konať dobro, očakávať dobré veci vo svojom živote. A v neposlednom rade takýto človek dokáže aj v iných ľuďoch vidieť to dobré. Nie však naivne. Nie sebecky: „A čo za to?“ (viac…)