
Štyri živly vo mne
(„dosťslov“)
Denne nachádzaš vo mne všetky štyri živly našej planéty.
Spoznávaš ich cez moje básne, maľby, túžby a tajné sny. (viac…)

Denne nachádzaš vo mne všetky štyri živly našej planéty.
Spoznávaš ich cez moje básne, maľby, túžby a tajné sny. (viac…)

Som zem, po ktorej každý deň tak samozrejme a hrdo kráčam.
Som zem, na ktorej kľačím, keď vlasy v studenej vode si máčam.
Som zem voňajúca po dobrej práci na pooraných poliach.
Kým pevne stojím a mám ju pod nohami, nemám strach.
Som zem, čo týči sa k oblakom všetkými vrchmi navôkol.
Som zem bezradne padajúca priepasťou do jaskýň hlboko. (viac…)

Som voda, čo pramení v tvojej čistej duši.
Som voda. Chceš či nechceš, zaplním ti uši.
Som voda tečúca z vysokých hôr dolu do dolín.
V pokoji presedíš pri mojom žblnkaní pár hodín. (viac…)

Zamýšľam sa nad budúcnosťou tohto sveta a pochybujem.
Pochybujem o šťastnom živote našich detí a potrebujem.
Potrebujem nejakú…aspoň nádej v zdravý rozum a počúvam. (viac…)

Zmráka sa nad našimi horami.
Plačú smutní predkovia a zalamujú rukami.
Tisíce sĺz už padajú k rodnej zemi,
že tohto bezprávia musia byť svedkami. (viac…)

Malý princ– malá knižka a predsa svojím obsahom taká veľkolepá. Je viac než jasné, že ju písal človek s úprimnou dušou.
Mala sa mi dostať do rúk skôr, kým som bola dieťa. Nestalo sa tak. Počas štúdií sa na moje prekvapenie zjavila v zozname „povinnej detskej literatúry“. Prečítala som ju na jeden „hlt“.
A dnes vám chcem priblížiť niektoré jej časti. Nie tie o líške a ruži, ktoré sú hádam najcitovanejšie. Budú to tie, ktoré sú teraz rovnako aktuálne predovšetkým pre nás dospelých. Pre tých, ktorí údajne deti často nechápu. A možno sa len robia, lebo je to jednoduchšie. (viac…)

Veríme, že raz bude lepšie.
Neveríme však, že to môže byť už zajtra.
Veríme v dobro v srdciach všetkých ľudí.
Neveríme, že konajú s dobrým úmyslom.
Veríme na lásku večnú.
Neveríme, že sme ju toľkokrát zabili. (viac…)

Som divoký oheň, čo celý život túži hriať.
Som jemný plamienok, čo každý deň hasíš…
Som ten ohník, na ktorom si vždy niekto prihrieva len svoju polievočku.
Som sopka už navždy udusená pod pokrievkou.
Som ten najhorúcejší tvor na svete, čo sa aj tak noc čo noc trasie zimou. (viac…)

Zašepkaj mi svoje priania.
Povedz, ako si ich splníš…
Na chvíľu váhaš a iba mlčíš.
Tak radšej budem ticho aj ja.
Vnímam tvoju prítomnosť
cez širokopásmovú vlnovú dĺžku.
Načúvam šumenie, hľadám otázku
a občas mám všetkého dosť.
Zavretí sme pred ľuďmi do svojho sveta,
už boli tie slová na jazyku…
Možno sme ticho len zo zvyku
a pozeráme si ponad plece do ďaleka. (viac…)