
Pravda je skrytá v kúte
Zamýšľam sa nad budúcnosťou tohto sveta a pochybujem.
Pochybujem o šťastnom živote našich detí a potrebujem.
Potrebujem nejakú…aspoň nádej v zdravý rozum a počúvam. (viac…)
Väčšinu mojich básní dlho nik nepoznal, a tak vás možno potešia, alebo sa prihovoria vašim srdiečkam.

Zamýšľam sa nad budúcnosťou tohto sveta a pochybujem.
Pochybujem o šťastnom živote našich detí a potrebujem.
Potrebujem nejakú…aspoň nádej v zdravý rozum a počúvam. (viac…)

Zmráka sa nad našimi horami.
Plačú smutní predkovia a zalamujú rukami.
Tisíce sĺz už padajú k rodnej zemi,
že tohto bezprávia musia byť svedkami. (viac…)

Veríme, že raz bude lepšie.
Neveríme však, že to môže byť už zajtra.
Veríme v dobro v srdciach všetkých ľudí.
Neveríme, že konajú s dobrým úmyslom.
Veríme na lásku večnú.
Neveríme, že sme ju toľkokrát zabili. (viac…)

Som divoký oheň, čo celý život túži hriať.
Som jemný plamienok, čo každý deň hasíš…
Som ten ohník, na ktorom si vždy niekto prihrieva len svoju polievočku.
Som sopka už navždy udusená pod pokrievkou.
Som ten najhorúcejší tvor na svete, čo sa aj tak noc čo noc trasie zimou. (viac…)

Zašepkaj mi svoje priania.
Povedz, ako si ich splníš…
Na chvíľu váhaš a iba mlčíš.
Tak radšej budem ticho aj ja.
Vnímam tvoju prítomnosť
cez širokopásmovú vlnovú dĺžku.
Načúvam šumenie, hľadám otázku
a občas mám všetkého dosť.
Zavretí sme pred ľuďmi do svojho sveta,
už boli tie slová na jazyku…
Možno sme ticho len zo zvyku
a pozeráme si ponad plece do ďaleka. (viac…)

Zaplietli sa naše nitky osudu,
tak ako mačiatko zapletá babkine klbká.
Čím viac sa snažíš ich rozmotať,
tým väčšie množstvo uzlíkov sa tvorí… (viac…)

Nádej má farbu belasej oblohy, detských očí plných otázok,
čerstvého vánku, aj bociana, čo už priletel neznalý prekážok.
Nikto z nás sa dnes spoza záclony nepozerá cez ružové okuliare.
Realita nás dobehla a spočítava mám všetky eurá, libry aj doláre. (viac…)

Občas mi chýba ku šťastiu len málo:
– chvíľa, keď poviem si „to za to stálo“.
Občas mám zas všetkého príliš málo,
lásky, času, dôvery, peňazí, inšpirácie…
a zdá sa, že nenájdem nič, čo by zaujalo. (viac…)

Krútime sa v kruhu všetci od mala,
krútime sa stále a stále dokola…
Najprv mame vôkol nôh, aj na kolotoči spolu.
Roztočíme „mlynské kolo“ a spadneme celkom dolu. (viac…)

Čím sú pre mňa Vianoce?
Pár slov, ktoré pohladia.
Pár rúk, čo objímu.
Pár očí, ktoré sa potešia.
Pár uší, čo ma vypočujú.
Pár známych, ktorí ma navštívia.
Pár detí, čo mi na ulici zamávajú.
Pár koláčikov, ktoré mi chuť osladia.
Pár salóniek, čo na strome sa pohojdajú. (viac…)