Väčšinu mojich básní dlho nik nepoznal, a tak vás možno potešia, alebo sa prihovoria vašim srdiečkam.
Niekedy náhoda prinesie neobyčajné veci úplne obyčajným ľuďom.
Keď sa mi ťarchou podlomia kolená, predsa vďaka nim tvorím s kľudom.
Neobyčajní ľudia potichu vpletú sa do môjho života ako anjeli,
hoci sme sa predtým nepoznali, alebo vôbec nič o sebe nevedeli.
S láskavosťou na perách zľahka obrátia môj svet celkom naruby,
a ja ich s radosťou na prahu privítam, nečakám žiadne prísľuby… (viac…)
Tridsať rokov pretieklo rýchlo ako voda,
a ja čakám, kto mi dnes ochotne pohár podá.
Kto načrie pre nás pravdu z čistého prameňa,
a nebude klamať, že ilúzie sa na ňu premenia…
Mali sme nádej v očiach a možno sladkých sedemnásť,
kľúče od bytu rodičov a horiace sviece v zmrznutých rukách. (viac…)
Martin na bielom koni neprišiel.
Ani len vysnívaný princ…
Asi nevedel vybrať tú najbelšiu zo svojich košieľ
a stratil tým svoj šmrnc. (viac…)
Staviaš si občas v sebe vysoké múry z farebných bublín
a prekvapene hľadíš, keď prepadnú sa prasknuté do hlbín.
Pestuješ si v očiach spomienky svojich prežitých rokov
rovnako ako muškáty na oknách…
a za leto prejdeš kvôli nim aj milión krokov. (viac…)
Slnečný jas rozpučil zrelé bobule hrozna v tvojich ústach
a ja lačne vdychujem vôňu čerstvej šťavy,
čo steká po tvojich zvodných krivkách.
Smeješ sa a bezstarostne sa necháš hladiť a bozkať (viac…)
Človek je namojveru zvláštny tvor:
občas leží, občas si vybehne na dvor.
Pocity rád skrýva i rozdáva zároveň.
Raz ušpiní sa, inokedy má vysokú úroveň. (viac…)
Sladká vôňa láka včely k nektáru,
chlapca zase krásna deva k oltáru.
Žabkám najmilší je závan močiara,
sokolovi výhľad sponad chotára.
Mačkám najlepšia je vôňa slobody,
labutiam, keď chleba hádžeš do vody. (viac…)
Premáhaš spánok bolesťou skrútený,
vidíš už zahmlene života premeny.
Okuliare nahmatáš v šere po pamäti
a zodraté papuče natiahneš na päty.
Ledva sa došuchtáš k svojim liekom na tlak
a rozhádzanú posteľ radšej necháš iba tak.
Už nie je poriadok prvotný tvoj cieľ.
Prežiť ďalší deň, len toľko by si chcel. (viac…)
Obloha je potrhaná perina
a sype mi na hlavu perie
…ako popol.
Snažím sa ním prebrodiť,
no siaha mi až po ramená.
Cítim sa ako srna zranená
a rýchlo behať už neviem.
Mesiac mi svojimi ukradnutými lúčmi
vypaľuje na tvár znamenia
a brániť sa zrazu nechcem. (viac…)
Na chvíľu zastaň a obzri sa.
Niekto ťa nevládze dobehnúť.
Po celý čas bežal zo všetkých síl,
aj tak ti s dychom nikdy nestačil.
Na chvíľu zastaň a počúvaj.
Hlas, čo kričí: „Tak sa maj!“
Tiché volanie spriaznených duší,
vryje sa do sŕdc skôr než do uší. (viac…)