
Mama
Mama – to slovo čarovné vysloví dieťa ako prvé.
– zavolá vždy, keď samé bojí sa v tme.
– pretrpí pre teba všetko s úsmevom.
– uspí ťa každý večer so spevom. (viac…)
Väčšinu mojich básní dlho nik nepoznal, a tak vás možno potešia, alebo sa prihovoria vašim srdiečkam.

Mama – to slovo čarovné vysloví dieťa ako prvé.
– zavolá vždy, keď samé bojí sa v tme.
– pretrpí pre teba všetko s úsmevom.
– uspí ťa každý večer so spevom. (viac…)

Jar už pára perie z lupienkov kvetov čerešní,
prvé lastovičky skladajú svoju lásku do piesní.
Snežienky odkvitli s odchodom posledného snehu,
fialky, tulipány a púpavy predvádzajú svetu nehu.
A v ranných kvapkách rosy prikyvujú slnku na pozdrav.
Bociany náhlivo upratujú veľké prútené hniezda,
na oblohe už dávno nesvieti vianočná hviezda.
Žblnkocú potôčiky čistou horskou vodou občerstvené, (viac…)

Keď strácam pôdu pod nohami, ilúzie, sny i dávnych známych,
vtedy poviem si, čo čas dal, teraz vzal, tak si len zaspomínam na nich.
Keď strácam perá, myšlienky, ponožky v práčke i mená ľudí,
vtedy usmejem sa a trikrát sa radšej vrátim, než niečo vyhodím do smetí. (viac…)

Prázdna je navždy moja náruč.
Všetky motýle dávno odleteli. A sú fuč!
Aj keď slniečko prebúdza nové krídla,
nemám už síl chytať ich do sieťky.
Len použijem o trochu viac mydla,
aby som zmyla trblietavý prach,
čo zostal mi po nich na perách. (viac…)

Keď bolí ma znovu vidieť smútok tvojich očí,
vtedy prajem si, nech svet rýchlejšie sa točí.
A želám si, nech môžem pri tebe stáť,
objať ťa a zamrznuté srdce naučiť zas hriať.
Prajem si nájsť úsmev na dne našich duší.
A pošepnúť tieto slová do tvojich uší:
Poď a lietaj so mnou ponad problémy.
Keď niečo môžme zmeniť, tak len my. (viac…)

Jemne jak s pávím pierkom túžiš ju hladiť po tvári.
Počkať, kým zaspí, bdieť a čakať na brieždenie,
aby si mohol vidieť, ako rozospatá a strapatá oči otvorí. (viac…)

Prešiel ďalší rok a opäť sú tu Vianoce.
Deťom svietia očká a stromček sa ligoce.
Čas príprav je už v plnom prúde…
Nedočkavo čakáme, kedy malý Ježiško príde.
Upečené zákusky a koláče máme na stole.
Výzdoba i horiace sviece svietia v kostole.
Voňavý a uprataný je už celý dom.
Verím, že aj naše duše rovnako sú na tom. (viac…)

Pre radosť z novovytvorených vecí,
chystám sa do neznámych vôd skočiť.
Pre poznanie, ako mi to bude chutiť,
mám spotené dlane, ale nenechám sa nútiť.
Slová povzbudenia:“Veď skús a uvidíš!“
opakujem si v hlave stále dokola.
A brúsim bojazlivo, snáď ma pochopíš.
…akoby som si strihala vlasy dohola. (viac…)

Milujem pohľad na divoké kone,
čo cválajú horskou krajinou.
Vtedy už nebojím sa viac o ne.
Viem, že cieľom je samotný beh
s vetrom za šťastím a slobodou.
Milujem lúky plné kvetov voňavých,
keď rozoznávam s každým nádychom
húževnatú burinu od rastlín liečivých.
Ten magický moment krásy prírody
najväčším je pre mňa prepychom. (viac…)

Už nezvoní mi telefón
a v srdci nastalo nám ticho.
Viac nevylúdiš správny tón
a rozbolí ma nemé ucho.
Zatvorím rozčítanú knihu.
Ten príbeh nemá koniec…
Stratím sa v prázdnom okamihu
a zložím z hlavy suchý veniec. (viac…)