Tridsať rokov pretieklo rýchlo ako voda,
a ja čakám, kto mi dnes ochotne pohár podá.
Kto načrie pre nás pravdu z čistého prameňa,
a nebude klamať, že ilúzie sa na ňu premenia…
Mali sme nádej v očiach a možno sladkých sedemnásť,
kľúče od bytu rodičov a horiace sviece v zmrznutých rukách. (viac…)
Martin na bielom koni neprišiel.
Ani len vysnívaný princ…
Asi nevedel vybrať tú najbelšiu zo svojich košieľ
a stratil tým svoj šmrnc. (viac…)
Máte aj vy občas pocit, že dobre už bolo? Nič sa nedarí? Všetko sa vám sype na hlavu a energia akoby šla niekam na dovolenku a zabudla sa vrátiť?
Každý sa vo svojom živote stretne podobnými pocitmi. To sa stáva…
Je na nás, ako sa k tomu postavíme. Či si poplačeme v kúte, vo vani alebo spolu s dažďovými kvapkami. Či pustíme na „plné pecky“ obľúbenú hudbu. Posťažujeme sa priateľom. Alebo pár dní len prespíme so slovami – nič sa mi nechce… (viac…)
Staviaš si občas v sebe vysoké múry z farebných bublín
a prekvapene hľadíš, keď prepadnú sa prasknuté do hlbín.
Pestuješ si v očiach spomienky svojich prežitých rokov
rovnako ako muškáty na oknách…
a za leto prejdeš kvôli nim aj milión krokov. (viac…)
Slnečný jas rozpučil zrelé bobule hrozna v tvojich ústach
a ja lačne vdychujem vôňu čerstvej šťavy,
čo steká po tvojich zvodných krivkách.
Smeješ sa a bezstarostne sa necháš hladiť a bozkať (viac…)
Človek je namojveru zvláštny tvor:
občas leží, občas si vybehne na dvor.
Pocity rád skrýva i rozdáva zároveň.
Raz ušpiní sa, inokedy má vysokú úroveň. (viac…)
Na takom mačacom bále by ste podľa piesne Mariky Gombitovej našli krásne, mladé dievčatá – „kočky“ hľadajúce budúcich partnerov a beťárskych starších chlapov – „kocúrov“, ktorí chcú len rozptýlenie…
V tomto článku sa chcem ale venovať tým malým, úžasným, mňaukajúcim tvorom, ktorí sa nám často pletú pod nohami a robia nám spoločnosť. (viac…)
Sladká vôňa láka včely k nektáru,
chlapca zase krásna deva k oltáru.
Žabkám najmilší je závan močiara,
sokolovi výhľad sponad chotára.
Mačkám najlepšia je vôňa slobody,
labutiam, keď chleba hádžeš do vody. (viac…)
Premáhaš spánok bolesťou skrútený,
vidíš už zahmlene života premeny.
Okuliare nahmatáš v šere po pamäti
a zodraté papuče natiahneš na päty.
Ledva sa došuchtáš k svojim liekom na tlak
a rozhádzanú posteľ radšej necháš iba tak.
Už nie je poriadok prvotný tvoj cieľ.
Prežiť ďalší deň, len toľko by si chcel. (viac…)
Už som prvák.
Zošit zaplavilo more malých vlniek,
a ja otváram bránu do sveta písmeniek.
Opakujem každé aj stokrát
no začínam sa trochu báť…
Naozaj budem poznať všetky raz?
Miesto na ne musím v hlave nájsť! (viac…)